Akulturácia je proces, v ktorom jednotlivec alebo skupina z jednej kultúry začína prijímať zvyky a hodnoty inej kultúry. Pričom si stále zachováva aj svoju vlastnú jedinečnú kultúrnu identitu. O tomto procese sa často hovorí v súvislosti s menšinovou kultúrou, ktorá preberá aspekty väčšinovej kultúry, ako je to zvyčajne v prípade skupín prisťahovalcov, ktoré sa kultúrne alebo etnicky odlišujú od väčšiny v ich novej vlasti.
Akulturácia ako obojsmerný proces
Akulturácia je však obojsmerná, čo znamená, že jednotlivci v rámci väčšinovej kultúry často prijímajú prvky menšinových kultúr, s ktorými sú v interakcii. Tento proces môže prebiehať medzi skupinami, kde ani jedna z nich nemusí byť nevyhnutne väčšinová alebo menšinová.Môže prebiehať na skupinovej aj individuálnej úrovni a môže byť výsledkom priameho kontaktu alebo pôsobenia umenia, literatúry alebo médií.
Je dôležité objasniť, že akulturácia nie je synonymom asimilácie, Aj keď sa tieto pojmy niekedy používajú zameniteľne. Asimilácia môže byť potenciálnym výsledkom akulturačného procesu, ale môžu nastať aj iné výsledky vrátane odmietnutia, integrácie, marginalizácie a transmutácie.
Akulturácia ako proces
Akulturácia je v podstate proces kultúrnej interakcie a výmeny, v ktorom osoba alebo skupina začne v rôznej miere prijímať určité hodnoty a praktiky kultúry, ktorá nie je pôvodne ich vlastná. Výsledkom je, že pôvodná kultúra osoby alebo skupiny zostáva, ale je týmto procesom zmenená.
Keď tento proces dosiahne svoj najkrajnejší bod, nastáva asimilácia, pri ktorej sa pôvodná kultúra úplne opustí a namiesto nej sa prijme nová kultúra. Môžu však nastať aj iné výsledky. Tie sa pohybujú od menších zmien až po úplnú zmenu, vrátane separácie, integrácie, marginalizácie a transmutácie.
Prvé použitie termínu
Pojem „akulturácia“ prvýkrát použil v rámci sociálnych vied John Wesley Powell v správe pre americký úrad pre etnológiu (1880). Powell neskôr tento pojem definoval ako psychologické zmeny, ktoré sa v človeku objavujú v dôsledku kultúrnej výmeny. Ku ktorej dochádza v dôsledku dlhodobého kontaktu medzi rôznymi kultúrami. Pozoroval, že Aj keď si vymieňajú kultúrne prvky, každá si zachováva svoju vlastnú jedinečnú kultúru.
Na začiatku 20. storočia sa akulturácia stala predmetom záujmu amerických sociológov. Tí pomocou etnografie skúmali život prisťahovalcov a mieru ich integrácie do americkej spoločnosti. W. I. Thomas a Florian Znaniecki skúmali tento proces na poľských prisťahovalcoch v Chicagu vo svojej štúdii z roku 1918 s názvom „Poľský roľník v Európe a Amerike“. Ďalší autori, vrátane Roberta E. Parka a Ernesta W. Burgessa, sa vo svojich výskumoch a teóriách zamerali na výsledky tohto procesu, známeho ako asimilácia.
Prví sociológovia sa zameriavali na proces akulturácie, ktorý zažívali prisťahovalci a tiež čierni Američania v prevažne bielej spoločnosti. Súčasní sociológovia sa viac venujú obojstrannej povahe kultúrnej výmeny a osvojenia, ku ktorému dochádza v procese akulturácie.
