Altruizmus
Vysvetlenie, čo je altruizmus, pôvod tohto pojmu a akí sú altruistickí ľudia – kto sú altruisti. Tiež, čo je biologický altruizmus. Altruistom nazývame človeka, ktorému záleží na tom, aby nezištne dával druhým.
Čo je altruizmus?
Altruizmus je ochota niektorých ľudí konať dobro pre druhých aj na úkor vlastného blaha. To znamená, že altruistom nazývame niekoho, komu záleží na tom, aby nezištne dával druhým, bez ohľadu na to, že tým obetuje sám seba. Hrdinovia, mučeníci a samaritáni sú zvyčajne ľudia, od ktorých očakávame altruistické správanie.
Tento pojem je prevzatý z francúzštiny, kde slovo altruizmus vzniklo v roku 1851 v diele francúzskeho filozofa a sociológa Augusta Comta (1798 – 1857). Je zložené z francúzskych slov autri („tí druhí“, „blížny“) a prípony -ismus („náuka“), takže ho možno chápať ako „náuku o starostlivosti o druhých“. Je teda antonymom – opakom sebectva.
Z filozofického hľadiska sa diskutuje o tom, či je altruizmus pre človeka prirodzený, keďže ide o druh, ktorého evolučný úspech spočíva práve v schopnosti fungovať v skupinách a starať sa jeden o druhého.
Niektoré psychologické stanoviská tvrdia, že áno, od veku 18 mesiacov majú ľudia tendenciu prejavovať tento typ správania. Na druhej strane iné myšlienkové prúdy tvrdia opak: že ľudia sú sebeckí, a preto potrebujú výchovný proces, ktorý im vštepí hodnoty štedrosti a nezištnosti.
Toto používanie slova altruizmus by sme nemali zamieňať s jeho používaním v oblasti biológie, ako uvidíme neskôr.
Altruistickí ľudia
Altruistickí ľudia sú tí, ktorí prejavujú veľkú empatiu, štedrosť a ochotu pomáhať druhým bez toho, aby za to niečo dostali, a dokonca pri tom obetujú časť vlastného blaha. Sú teda príkladom altruizmu:
- Dobrovoľníci, ktorí venujú svoj čas, úsilie a vlastné peniaze na pomoc tým, ktorých postihlo nešťastie, napríklad ľuďom na ulici alebo tým, ktorí prežili nejakú prírodnú tragédiu.
- Dobrovoľní darcovia krvi, ktorí za to nedostávajú žiadnu odmenu, žiadne uspokojenie okrem toho, že pomáhajú dopĺňať rezervy nemocnice.
- Zdravotné sestry a lekári, ktorí sa starajú o ranených vo vojne a vystavujú pritom svoj vlastný život.
- Filantropi a mecenáši umenia a neziskových sociálnych iniciatív, ktorí venujú časť svojho majetku na spoločné dobro.
- V biológii je altruizmus správanie jedincov (väčšinou zvierat), ktoré zlepšuje biologickú účinnosť iného jedinca napriek tomu, že znižuje svoju vlastnú.
To znamená správanie, pri ktorom jedna živá bytosť uľahčuje prežitie inej alebo iných napriek tomu, že sa vystavuje riziku alebo povinnosti a často tým nič nezíska. Na túto biologickú dynamiku sa však nepozerá z morálneho hľadiska a zviera zvyčajne nemá v úmysle „konať dobro“, to ani zďaleka nie.
Biologický altruizmus môže byť troch typov:
- Prinútený altruizmus, keď jedinec trpí priamou a trvalou stratou biologických schopností výmenou za nepriamy zisk. Napríklad včela, ktorá zahynie od bodnutia votrelca, ale na oplátku bráni úľ a zabezpečuje prežitie svojich genetických príbuzných.
- Fakultatívny altruizmus, keď jedinec utrpí priamu a dočasnú stratu biologických schopností výmenou za nepriamy zisk reprodukčného potenciálu. Napríklad niektoré vtáky pomáhajú svojim rodičom starať sa o hniezdo zadarmo, ale keď uhynú, rodičia zdedia ich teritórium.
- Recipročný altruizmus, keď jedinec trpí priamou a dočasnou stratou biologických schopností výmenou za nepriamy zisk, ale s očakávaním, že neskôr dostane rovnaký prospech. Napríklad opice sa navzájom deložujú, vždy s očakávaním, že ich neskôr deložuje ich druh, čím si navzájom prinesú prospech.
Hlbší prehľad altruizmu
Čo je altruizmus? Altruizmus v širšom ponímaní znamená nezištný záujem o iných ľudí. Zahŕňa konanie z úprimnej túžby pomôcť, a nie z pocitu povinnosti alebo záväzku z dôvodu lojality, náboženského presvedčenia alebo iných dôvodov. Altruizmus sa vyznačuje konaním, ktoré prospieva blahu iných.
V širšom filozofickom zmysle altruizmus zahŕňa konanie výlučne v prospech iných bez toho, aby za to očakával osobný prospech. Zahŕňa širokú škálu správania, od obetovania vlastného života na záchranu iných, darovania peňazí na charitu alebo dobrovoľníckej práce vo vývarovni až po jednoduché podržanie dverí cudziemu človeku.
Dôsledok altruistického správania
Altruistické správanie je často podnietené tým, že sme svedkami toho, ako sa iní ocitli v ťažkej situácii a pociťujeme empatiu a úprimnú túžbu pomôcť. Medzi filozofmi a psychológmi však prebieha diskusia o existencii skutočného altruizmu a o tom, ako ho možno pozorovať alebo zistiť.
Podstata sporu spočíva v určení, či sú motivácie človeka skutočne altruistické, alebo či z nich má nejaký osobný prospech. Mnohí jednotlivci, ktorí sa zapájajú do pomoci iným, uvádzajú pocit naplnenia a zlepšenia životnej pohody, čo vyvoláva otázky o čisto nezištnej povahe ich konania.
Či už je sebecký alebo naozaj nezištný
Bez ohľadu na to, či je altruizmus sebecký alebo nezištný, konanie v prospech druhých má veľký význam. Altruistické impulzy a správanie zohrávajú významnú úlohu pri podpore súdržnosti a spolupráce v rodinách a sociálnych skupinách, čo im umožňuje prosperovať a harmonicky fungovať.
Jednotlivci, ktorí vychádzajú v ústrety druhým, často dostávajú rôzne formy odplaty vrátane nehmotných odmien, ako je obdiv a úcta, alebo dokonca neskoršiu materiálnu podporu. Altruistické tendencie a opätovanie láskavých skutkov zabezpečujú, že všetci členovia úzkeho spoločenstva majú v prípade potreby podporu.
Rozlišovanie altruizmu a súcitu
Je dôležité rozlišovať altruizmus od súcitu, Aj keď tieto pojmy spolu súvisia. Súcit zahŕňa schopnosť vnímať bolesť a šťastie druhých a úprimnú starostlivosť o ich blaho. Keď sme svedkami toho, že niekto prežíva smútok alebo stratu, vcítime sa do jeho bolesti. A naopak, keď sa im dostane pomoci a opäť nájdu radosť, máme sklon podieľať sa na ich šťastí. Súcit zahŕňa empatiu, pochopenie a zdieľanie emócií druhých.
Súcit zahŕňa aj pocit motivácie pomáhať druhým jednoducho preto, že chceme, aby prežívali blaho. V tomto zmysle možno súcit považovať za hnaciu silu altruizmu. Prostredníctvom altruizmu konáme veľkoryso a nezištne, aby sme pomohli iným bez toho, aby sme za to očakávali nejaký osobný prospech.
