Pojem „aristokracia“ je odvodený z dvoch gréckych slov: „arystis“, čo znamená vynikajúci alebo najlepší, a „kratos“, čo znamená vláda. Preto sa „aristocracia“ alebo aristokracia doslova prekladá ako „vláda najlepších“. V homérskych časoch sa výraz „najlepší“ vzťahoval na náčelníkov vznešených rodov, ktorí tvrdili, že majú s kráľom spoločný božský pôvod, a vyznačovali sa bohatstvom a osobnou zdatnosťou.
Systém spoločnosti
Aristokracia teda znamená systém, v ktorom sa riadenie spoločnosti zveruje len tým, ktorí sa považujú za najkvalifikovanejších. Vďaka svojmu bohatstvu, morálnej a intelektuálnej nadradenosti. Pojem „aristokracia“ sa môže vzťahovať nielen na vládnucu triedu vo vláde, ale aj na širšiu spoločenskú triedu v spoločnosti. Príslušníci aristokratickej triedy často nosia čestné tituly ako vojvoda, vojvodkyňa, barón alebo barónka. Majú politickú moc spolu so spoločenskou a ekonomickou prestížou.
Metódy výberu aristokratov
Najcharakteristickejšími znakmi politickej aj spoločenskej aristokracie sú metódy, ktorými sa týchto niekoľko elitných osôb vyberá. Aristokrati svoje postavenie často dedia, čo odráža starobylé presvedčenie, že niektoré rody sú geneticky vhodnejšie na vládnutie ako iné. V niektorých prípadoch môžu byť aristokrati vyberaní na základe ich vyššieho intelektu a preukázaných vodcovských schopností alebo môžu byť vyberaní na základe priazne, pričom vysoké hodnosti udeľujú panovníci svojim najvernejším služobníkom. V niektorých aristokraciách môžu byť pozície založené výlučne na osobnom bohatstve, buď získanom, alebo zdedenom.
Aristokracia v modernej dobe
V modernej dobe môže byť členstvo v aristokratickej vládnucej triede založené na dedičnosti, bohatstve, vojenskom alebo náboženskom postavení, vzdelaní alebo na kombinácii podobných vlastností. V žiadnom z týchto prípadov sa obyčajní ľudia nemôžu zúčastňovať na aristokratickej vláde, na rozdiel od zastupiteľskej demokracie alebo parlamentnej monarchie.
Koncepciu aristokracie po prvýkrát navrhol v starovekom Grécku filozof Aristoteles a stala sa prevládajúcou formou vládnej moci v celej Európe. V týchto stredovekých aristokraciách boli aristokrati vyberaní jednoducho preto, že boli považovaní za najvhodnejších na vládnutie a vedenie svojich spoločenstiev. Keď sa však spoločnosti v neskorom stredoveku rozrástli a stali sa ekonomicky rozmanitejšími, ľudia začali od svojich vládnucich tried požadovať viac než len vedenie.
Francúzska revolúcia ako zásadný zlom
Francúzska revolúcia v roku 1789 znamenala pre najmocnejšie aristokracie sveta významný zlom. Mnohí aristokrati prišli o svoje pozemky a moc. Prosperita, ktorú vytvorila priemyselná revolúcia v Európe na začiatku 18. storočia, umožnila mnohým bohatým podnikateľom kúpiť si cestu k aristokracii. Keď však po roku 1830 začala prosperovať stredná trieda, viacerí aristokrati stratili svoju nadvládu nad majetkom. Následne aj politickú moc.
Je zaujímavé, že koncom 19. storočia si aristokracia stále udržiavala krehkú politickú kontrolu vo Veľkej Británii, Nemecku, Rakúsku a Rusku. Do roku 1920 sa však táto kontrola v dôsledku prvej svetovej vojny z veľkej časti vyparila.
