Vysvetlíme, čo je askéza – asketizmus – v náboženstve a filozofii. Tiež jej históriu a predstaviteľov na Východe a Západe.
Čo je asketizmus?
Askéza – asketizmus – je každá prax, pri ktorej sa jednotlivec zámerne, dobrovoľne a programovo zbavuje niečoho, čo považuje za žiaduce. Asketické praktiky sú aj také, pri ktorých sa jednotlivec stavia do situácie, ktorej by sa za normálnych okolností vyhol a ktorá ho stavia pred niečo, čo nepovažuje za žiaduce.
Askéza je spôsob života, ktorý sleduje očistu ducha prostredníctvom odopierania si materiálnych pôžitkov. Za asketické sa považujú náboženské alebo filozofické tradície, ktoré okrem iných foriem materiálnej deprivácie zahŕňajú zdržanlivosť, samotu, odlúčenosť, chudobu a pôst. V mnohých prípadoch je askéza praxou, ktorá vedie k duchovnému alebo mystickému osvieteniu.
Asketizmus je súčasťou veľmi odlišných kultúrnych tradícií, ako sú kresťanstvo, budhizmus, islam, judaizmus, stoicizmus a pytagorejské sekty. Vo všeobecnosti všetky tieto tradície chápu osvietenie ako proces odvrátenia sa od svetských pôžitkov a pozemského života. Praktizujúci sú známi ako askéti alebo kotvičníci.
Etymológia a história asketizmu
Slovo „askéza“ má pôvod v gréckom áskesis (ἄσκησις), ktorého doslovný preklad je „cvičenie“ alebo „tréning“. V klasickom staroveku sa askéza používala na označenie učenia o atletických a vojenských cvičeniach, ktorých cieľom bolo viesť tých, ktorí ich vykonávali, k cnosti.
Askéza ako filozofická prax siaha až k predsokratikom, od ktorých zdedili svoje zvyky stoici a kynici. V tomto zmysle rímske stoické školy fungovali ako most medzi antickou filozofiou a stredovekou patristikou.
Antické praktiky odriekania a očisťovania sú predchodcom kresťanského asketizmu a mníšstva. Rôzne kresťanské rády sa snažili o väčšiu blízkosť k Bohu prostredníctvom odriekania. Bežné boli sľuby čistoty a chudoby, dobrovoľné odlúčenie v kláštoroch a dokonca aj opustenie mestského života.
Príkladom kresťanského asketizmu boli „otcovia púšte“ alebo „otcovia púšte“ zo 6. storočia, ktorí odchádzali z rímskych miest do púšte v Sýrii a Egypte do samoty. Podobné prípady sa objavujú v pravoslávnej cirkvi a v neskoršej katolíckej cirkvi, kde bolo bežné trestanie tela alebo zriekanie sa pôžitkov.
Jednou z najznámejších asketických škôl bola španielska škola, ktorá trvala od neskorého stredoveku až do 17. storočia a ktorá mala viacerých dedičov a odnože: jezuitov, karmelitánov, františkánov, augustiniánov, dominikánov atď. Sám svätý Ján z Kríža (1542 – 1591) napísal: „Musíme stratiť chuť na veci“.
V novoveku a pri prechode do súčasného sveta nadobudla askéza iné formy a predstaviteľov. Najznámejším je pravdepodobne Friedrich Nietzsche, ktorý vo svojom pohŕdaní dobovou filozoficko-kultúrnou praxou obhajoval zrieknutie sa toho, čo bolo ustanovené normativitou. To sa odráža v jednom z jeho najznámejších diel Tak prehovoril Zarathustra.
Striedmosť a asketické praktiky
Stoici písali, že je potrebné etickým a životným spôsobom sa vyhýbať excesom, obžerstvu, sexuálnej zhýralosti a túžbe po bohatstve. Tieto praktiky však nemožno považovať za formu askézy, ale za formu umiernenosti. Striedmosť bola jedným z etických prostriedkov par excellence grécko-rímskej kultúry.
Hovoriť o umiernenosti nie je to isté ako hovoriť o asketických praktikách. Striedmosť spočíva v stanovení hranice túžby, v odvolávaní sa na existenciu minimálnej prirodzenej túžby potrebnej pre dobrý život. Na druhej strane asketické praktiky nabádajú jednotlivca, aby išiel pod túto hranicu a zbavil sa aj toho, čo sa vo všeobecnosti považuje za nevyhnutné na zachovanie života.
Hlbší prieskum asketizmu
Asketizmus, často vnímaný ako tajomný a hlboký pojem, je v podstate praktizovanie sebazaprenia a sebadisciplíny, zvyčajne z dôvodov duchovného a osobného rastu. Samotná podstata asketizmu je hlboko zakorenená v histórii a kultúrach po celom svete. Jej pochopenie si vyžaduje hlboký ponor do jej pôvodu a duchovného významu.
Definícia a pôvod
Asketizmus pochádza z gréckeho slova „askēsis“ a znamená „cvičenie“ alebo „tréning“. Historicky išlo o to, aby sa jednotlivci zriekli svetských pôžitkov a viedli život plný sebadisciplíny a sebazaprenia, predovšetkým kvôli duchovnému rastu.
Duchovný význam
Z duchovného hľadiska asketizmus presahuje rámec obyčajného odriekania. Ide o pochopenie pominuteľnosti materialistických pôžitkov a hľadanie hlbšieho, plnšieho spojenia s vesmírom alebo vyššou mocou.
Filozofia za asketizmom
Východný verzus západný pohľad
Kým východné tradície, najmä budhizmus a hinduizmus, vnímajú askézu ako cestu k osvieteniu, západné náboženstvá, najmä kresťanstvo, ju považujú za spôsob, ako sa priblížiť k Bohu a odčiniť hriechy.
Jadrové princípy
Filozofia zahŕňa podstatu odpútania sa od materialistických túžob, pestovanie pocitu spokojnosti a dosiahnutie duchovného povznesenia prostredníctvom disciplíny a meditácie.
Praktizovanie asketizmu dnes
Moderné interpretácie
V dnešnom rýchlom svete môže byť askéza taká jednoduchá ako odpojenie sa od sociálnych sietí alebo taká hlboká ako zloženie sľubu mlčanlivosti. Ide o hľadanie rovnováhy a znovuobjavenie svojho pravého ja.
Výzvy v dnešnom svete
S nárastom konzumu a potreby okamžitého uspokojenia sa praktizovanie skutočnej askézy stáva výzvou. Mnohí však v tejto starodávnej praxi nachádzajú útechu a zmysel.
Asketika v náboženstve
Náboženské praktiky na celom svete prezentujú prednosti asketizmu a vpletajú ho do svojich základných presvedčení a tradícií.
Budhizmus
Asketické praktiky sú neoddeliteľnou súčasťou budhizmu. Stredná cesta, ako ju učil Budha, zdôrazňuje striedmosť, vyhýbanie sa pôžitkárstvu aj prísnej askéze.
Kresťanstvo
Kresťanskí pustovníci, mnísi a mníšky prijímajú asketizmus, pretože veria, že ich privádza bližšie k Bohu.
Hinduizmus
Zrieknutie sa materiálneho sveta je ústrednou témou hinduizmu, pričom mudrci a svätci praktizujú prísne formy asketizmu v snahe dosiahnuť mokšu alebo oslobodenie.
Prínosy asketického životného štýlu
Mentálne a duchovné výhody
Prijatie asketizmu môže viesť k zvýšeniu sebavedomia, všímavosti a hlbšiemu spojeniu s vlastnou duchovnou stránkou.
Fyzické výhody
Od pôstu po meditáciu – fyzické praktiky spojené s asketizmom môžu viesť k zlepšeniu zdravia a pohody.
Mýty o asketizme
Príliš prísny život?
Mnohí sa domnievajú, že askéti vedú extrémne ťažký život. Hlavným princípom však nie je trest, ale pochopenie a duchovný rast.
Rovnováha odriekania a naplnenia
Asketizmus nie je len o odriekaní, ale o hľadaní naplnenia v nemateriálnych aspektoch života.
Asketizmus v popkultúre
Filmy a televízne relácie
Filmy ako „Into the Wild“ prezentujú asketickú cestu a zdôrazňujú hľadanie hlbšieho zmyslu mimo materializmu.
Knihy a literatúra
Klasická literatúra, napríklad „Siddhártha“ od Hermana Hesseho, sa zaoberá životom askétu, ktorý hľadá sebarealizáciu.
Hľadanie asketizmu v každodennom živote
Jednoduché kroky na začiatok
Začni s malými krokmi, ako je zníženie času stráveného pri obrazovke, praktizovanie všímavosti alebo prijatie minimalizmu.
Vyváženie striedmosti a deprivácie
Kľúč nespočíva v extrémnej deprivácii, ale v pochopení svojich potrieb oproti želaniam a v nájdení rovnováhy.
Zhrnutie
Vývoj praxe
Kým podstata asketizmu zostáva, jeho prax sa časom vyvíja a prispôsobuje sa nuansám moderného sveta.
Osobné príbehy o premene
Na celom svete jednotlivci objavujú transformačnú silu asketizmu a zásadným spôsobom pretvárajú svoj život.
Časté otázky o asketizme
Aký je hlavný cieľ asketizmu?
Primárnym cieľom je duchovný rast, ktorý sa dosahuje zrieknutím sa svetských pôžitkov a vedením disciplinovaného života.
Je asketizmus spojený s nejakým konkrétnym náboženstvom?
Ak sa asketizmus výrazne objavuje v náboženstvách, ako je budhizmus, kresťanstvo a hinduizmus, môže byť aj osobnou nenáboženskou cestou.
Ako možno praktizovať asketizmus v modernej dobe?
Začni malými krokmi, ako je digitálny detox, prijatie minimalizmu alebo osvojenie si vedomých praktík.
Je nezdravé dodržiavať asketický životný štýl?
Pokiaľ sa praktizuje s porozumením a umiernenosťou, môže byť prospešný po psychickej aj fyzickej stránke.
Existujú slávne osobnosti, ktoré boli askétmi?
Áno, osobnosti ako Budha, svätý František z Assisi a Svámí Vivekánanda boli známymi askétmi.
Môže asketizmus viesť k šťastiu?
Pre mnohých vedie odpútanie sa od materialistických túžob a hlbšie duchovné spojenie k hlbokému šťastiu a spokojnosti.
V dnešnom svete, kde materializmus často zatieňuje duchovný rast, môže pochopenie a praktizovanie asketizmu ponúknuť osviežujúci pohľad. Nejde len o zrieknutie sa svetských pôžitkov, ale o znovuobjavenie seba samého a nájdenie hlbšieho spojenia s vesmírom.
