Už len pri vyslovení slova „budhizmus“ sa vám vybavia obrazy pokojných mníchov a starobylých chrámov. Je to jedno z najrozšírenejších a najstarších náboženstiev na svete. Avšak pre ľudí žijúcich mimo Ázie zostáva budhizmus zväčša neznámy.
Aký je teda príbeh budhizmu a aké sú jeho základné presvedčenia? Poďme sa do toho ponoriť.
Existujú rôzne verzie Budhovho životného príbehu a stúpencom sa odporúča prijať tú verziu, ktorá s nimi najhlbšie rezonuje. Preskúmal som množstvo rozprávaní zobrazujúcich Budhu, niektoré ho vykresľujú ako obyčajného človeka, iné ho prirovnávajú k superhrdinovi. Tieto rôzne rozprávania som zhrnul, pričom som zachoval všetko podstatné.
Narodenie Budhu, ktoré prebehlo bezbolestne, sa odohralo v dnešnom Nepále. Narodil sa kráľovi Suddhodanovi a kráľovnej Maye, vládcom Kapilavastu. Kráľ mu dal meno Siddhártha, čo znamená „ten, kto dosahuje svoje ciele“.
Pustovník Asita
Novorodenca navštívil starší pustovník Asita. Kráľ a kráľovná mu dovolili, aby si podržal ich dieťa. Asita predpovedal, že dieťa je predurčené stať sa veľkým cisárom, ale ak niekedy opustí palác, stane sa namiesto toho duchovným sprievodcom celého sveta. Kráľ Suddhodana, ktorý akoby sa učil rodičovstvu od zloduchov z rozprávok, sa rozhodol, že syna zavrie v paláci a zabráni mu, aby videl vonkajší svet. Akékoľvek známky chátrania boli prísne zakázané, opadané lístky boli pozametané hneď, ako opadali, a chorí a starší zamestnanci boli prepustení. Siddhártha si nevšímal existenciu bolesti, starnutia a smrti.
Aby kráľ zabezpečil, že Siddhártha nikdy neodíde, dohodol mu v šestnástich rokoch svadbu s Jašodárou. Dvojica sa do seba okamžite zaľúbila, pretože sa milovali v minulých životoch a možno boli dokonca spolu tigrami. Mali syna Rahulu, ktorý rozhodne nebol tigrom, a viedli radostný život v kráľovských palácoch rozkoše.
Všetko bolo pokojné, kým hudobník, ktorý všetko narušil, nezaspieval o zázrakoch sveta. Siddhártha si prial byť svedkom tohto sveta a presvedčil svojho otca, že budúci vládcovia musia vidieť svet, ktorému budú raz vládnuť, však? Kráľ, istý si svojou kontrolou nad synom, mu dovolil odvážiť sa von, presvedčený, že nezavedie nejaké nové celosvetové náboženstvo.
Siddhártha opúšťa palác
A tak Siddhártha vo veku 29 rokov opustil palác, ale nie skôr, ako kráľ dal odstrániť všetkých nepohodlných ľudí a ich telá. Siddhártha sa tešil z návštevy svojho kráľovstva, kým nestretol muža s drsným kašľom. Spýtal sa svojho vozatajského sprievodcu Čandaka na stav tohto muža. Čandaka mu prezradil, že muž je chorý a že choroba je univerzálny ľudský stav, čo Siddhárthu ohromilo.
Počas ďalších ciest Siddhártha narazil na starca a potom na mŕtveho muža. Siddhártha, zarmútený uvedomením si smrteľnosti a starnutia, začal byť skleslý. Na štvrtom výlete stretol pocestného bez domova, ktorý sa zriekol všetkého hmotného majetku a hľadal duchovné riešenie životných trápení. Inšpirovaný týmto cudzincom sa Siddhártha rozhodol vydať na vlastnú duchovnú cestu.
Prikázal Čandakovi, aby ho odviezol ďaleko, a potom ho požiadal, aby Siddhárthovej manželke a dieťaťu odovzdal, že túto výpravu podniká z lásky k nim. Bol odhodlaný nájsť spôsob, ako zmierniť životné utrpenie, pretože smrť ich nakoniec aj tak rozdelí, čo bolo trochu pochmúrne poznanie.
Askéti žijúci v lese
Po období bezcieľneho putovania a štúdia meditácie sa Siddhártha rozhodol pridať k piatim askétom žijúcim v lese. Títo askéti praktizovali prísne sebazaprenie ako prostriedok na dosiahnutie osvietenia. V súlade s tým sa Siddhártha pustil do šesťročného pôstu, sedel pod holým nebom, vydaný napospas živlom, a živil sa len semienkami, ktoré mu padli do lona.
Toto náročné úsilie sa však ukázalo ako márne. Siddhártha si všimol, že jeho myslenie je pomalé a zahmlené, čo bol priamy dôsledok dlhého pôstu. Toto poznanie ho priviedlo k pochopeniu, že skutočná cesta k osvieteniu nespočíva v extrémnych pôžitkoch alebo odriekaní, ale v umiernenosti. Toto poznanie sa neskôr stalo základom jeho učenia o strednej ceste.
Rozhodol sa ukončiť pôst konzumáciou misky ryžového mlieka. Jeho asketickí spoločníci si tento čin zle vysvetlili a v domnení, že opustil ich vec, ho sklamane opustili.
Figovník
Neodradený Siddhártha pokračoval v ceste, až kým nenarazil na strom figovník. Rozhodol sa, že bude sedieť pod týmto stromom a meditovať, kým nedosiahne osvietenie. Po štyridsiatich deviatich dňoch intenzívnej meditácie dosiahol svoj cieľ. Vo veku tridsaťpäť rokov sa stal Prebudeným, známym aj ako Budha.
Strom, pod ktorým dosiahol osvietenie, sa začal nazývať strom Bodhi. Priameho potomka tohto stromu možno dodnes navštíviť v Bódh Gáji v Indii.
Po dôkladnom zvážení sa Buddha rozhodol podeliť o svoju múdrosť so svetom. Svojich päť asketických spoločníkov umiestnil do Jelenieho parku v Sarnathe, kde predniesol svoje inauguračné učenie alebo Dharmu a po prvýkrát odhalil svoje štyri ušľachtilé pravdy. Týchto päť askétov vytvorilo prvých členov Sanghy, budhistického mníšskeho spoločenstva.
Nasledujúcich 45 rokov Buddha putoval po Gangskej planine, zhromažďoval tisíce žiakov a prijímal do Sanghy osoby všetkých pohlaví, tried a kást. Zomrel vo veku 80 rokov neďaleko Kušinagaru. Jeho prívrženci ho dali spopolniť a jeho popol bol rozptýlený po celom indickom subkontinente a uložený pod monumentmi známymi ako Stúpy, ktoré sú dodnes významnými pútnickými miestami.
Budhizmus sa nakoniec rozšíril aj mimo oblasti povodia rieky Gangy, spočiatku na juh na Srí Lanku a do juhovýchodnej Ázie. Potom sa posunul na sever pozdĺž Hodvábnej cesty do strednej a východnej Ázie. Z Tibetu sa rozšíril do Mongolska, odkiaľ sa pod vládou Mongolskej ríše dostal do Ruska. Neskôr sa rozšírila ďalej na západ.
Čo sú základné princípy budhizmu
Teraz, keď sme získali určité poznatky o Budhovom živote, sa poďme ponoriť do základných princípov budhizmu. Je veľmi dôležité si uvedomiť, že Budha žil približne 480 – 400 rokov pred Kristom a jeho učenie sa odovzdávalo ústne po celé stáročia. Výsledkom tejto ústnej tradície bolo množstvo kategorizovaných učení, ktoré uľahčovali zapamätanie a recitovanie.
Medzi takéto kategórie patria Štyri vznešené pravdy.
Vznešená pravda číslo 1: Život je utrpenie. Bez ohľadu na to, čo človek v živote robí, utrpenie je nevyhnutné. Každý človek starne, chorľavie a nakoniec zomrie. Je to pochmúrne poznanie, ale keď ideme ďalej, je tu nádej.
Vznešená pravda číslo 2: Trpíme kvôli túžbe. Naša pripútanosť k dočasným veciam nás predurčuje k utrpeniu. Riešenie nespočíva v napĺňaní našich túžob, ale v ich pozmeňovaní.
Vznešená pravda číslo 3: Z tohto kolobehu utrpenia sa môžeme vymaniť. To je určite lúč nádeje!
Vznešená pravda číslo 4: Vznešená osemčlenná cesta nám môže pomôcť uniknúť utrpeniu a dosiahnuť osvietenie.
Ušľachtilá osemčlenná cesta je stredná cesta, ktorú objavil Buddha, cesta, ktorá balansuje medzi prísnosťou askétu a luxusom princa. Nejde o návod krok za krokom, ale skôr o koleso, ktoré sa kolektívne otáča.
Budhistický osemčlenná cesta (8 „krokov“)
Krok 1 je správny pohľad alebo pochopenie: Pochopenie štyroch vznešených právd pomôže zmierniť utrpenie. Človek si musí uvedomiť, že všetko na svete je dočasné.
Krok 2 je správny úmysel: Človek by mal zvážiť motiváciu svojho konania. Činy prameniace z hnevu alebo chamtivosti len plodia utrpenie, zatiaľ čo činy zrodené z lásky a súcitu ho zmierňujú.
Krok 3 je správna reč: Človek by sa mal zdržať ubližovania svojimi slovami. Neodporúča sa klamať, zatajovať pravdu alebo sa zapájať do klebiet. Podporuje sa jasnosť a pravdivosť.
Krok 4 je správne konanie: Obhajuje snahu o dobro prostredníctvom činov a vyhýbanie sa negativite. Tento krok zahŕňa Päť prikázaní, budhistický ekvivalent Božích prikázaní.
Tu je 5 budhistických prikázaní:
- Neubližuj živým bytostiam.
- Nekradni.
- Nezapájaj sa do nevhodného sexuálneho správania.
- Neklam a neubližuj iným slovami.
- Neužívaj omamné látky.
Krok 5 sa týka správneho živobytia: Človek by si mal zarábať na živobytie morálnym spôsobom. Mal by sa vyhýbať škodlivým obchodom, ako je obchodovanie so zbraňami alebo drogami, alebo povolaniam, ktoré ubližujú zvieratám alebo ľuďom.
Zaujímavosť: Budha vyjadroval počas svojho života odpor proti otroctvu.
Krok 6 sa týka správneho úsilia: Človek by mal pristupovať k životu s pozitívnym zmýšľaním a horlivosťou. Mal by mať túžbu zlepšovať sa.
Krok 7 sa týka správnej pozornosti: Človek by mal zostať bdelý a pozorný. Napríklad pri prechádzke v parku by mal človek naplno žiť v danom okamihu a nemal by sa rozptyľovať minulými výčitkami alebo budúcimi obavami. Všímavosť umožňuje človeku žiť úplne v prítomnosti.
Krok 8 je správne sústredenie: Ide o schopnosť sústrediť sa na jeden objekt alebo pojem, či už je to kameň, ľadový medveď alebo animované gify s mačiatkami na sociálnych sieťach. Správna koncentrácia zostruje tvoju myseľ a umožňuje ti vnímať veci také, aké skutočne sú. Správna koncentrácia aj správna bdelosť zohrávajú pri meditácii kľúčovú úlohu.
Dodržiavaním Osemnásobnej cesty možno dosiahnuť nirvánu, stav osvietenia, ktorý Budha dosiahol pod stromom figovníka Bódhi. Nirvánu človek dosiahne, keď vyhasnú všetky jeho túžby a želania.
Teraz preskúmajme budhizmus zo širšej perspektívy. Budhizmus sa delí na dva hlavné smery: théravádu a mahájánu.
Čo je Teravádajský budhizmus
Teraváda je staršia a považuje sa za ortodoxnejšiu. V tejto sekte je Budha vnímaný skôr ako ľudská postava a ako cesta k osvieteniu sa zdôrazňuje meditácia. Theravádový budhizmus zdôrazňuje nestálosť, utrpenie, neexistenciu trvalého ja, mníšsky život a koncept znovuzrodenia. V tejto tradícii sa verí, že iba mnísi môžu skutočne dosiahnuť osvietenie.
Čo je Mahájánový budhizmus
Mahájánový budhizmus, čo znamená „väčšia cesta“, je novší a považuje sa za prístupnejší. Táto sekta sa označuje ako „väčšie médium“ kvôli svojej inkluzívnosti. Zahŕňa rôzne školy vrátane zenu, tantry a budhizmu Čistej zeme. Mahájánoví budhisti veria, že osvietenie možno dosiahnuť počas jedného života a že na jeho dosiahnutie netreba byť mníchom. Je to náboženskejší z týchto dvoch smerov, s väčším dôrazom na bódhisattvy (jednotlivcov, ktorí dosiahli osvietenie, ale odkladajú nirvánu, aby pomáhali iným) a na božstvá a modly.
V súčasnosti budhizmus vyznáva približne 488 miliónov ľudí, čo predstavuje približne 7 % svetovej populácie. Takmer všetci z nich, 98,7 %, žijú v ázijsko-tichomorskom regióne. V každom ďalšom regióne je ich menej ako 1 %. Budhisti však tvoria len približne 12 % obyvateľstva ázijsko-tichomorského regiónu. Polovica všetkých budhistov žije v Číne, ale veľké budhistické populácie žijú v celej Ázii, najmä v Thajsku, Myanmare a Japonsku.
Takto vyzerá prehľad života Budhu, Štyroch ušľachtilých právd a Osemnásobnej cesty. Tento stručný úvod je súčasťou rozsiahlejšej série o svetových náboženstvách. Či už si na ceste k osvieteniu a nirváne, alebo si robíš obraz o rôznych náboženstvách a filozofiách, vždy ťa rád uvidím na našom webe. Zisťuj a skúmaj ďalej!
