Determinizmus v najširšom zmysle slova je teória alebo doktrína, ktorá tvrdí, že výskyt prírodných, sociálnych, psychologických javov a vôľových činov je kauzálne determinovaný predchádzajúcimi udalosťami alebo prírodnými zákonmi. Determinizmus v podstate tvrdí, že všetky udalosti, či už sa týkajú neživej hmoty alebo vedomých bytostí, ako sú ľudia, sú úplne ovplyvnené predchádzajúcimi udalosťami.
Ak by teda človek disponoval úplnou znalosťou fyzikálneho stavu vesmíru v danom okamihu a všetkých príslušných fyzikálnych zákonov, bolo by teoreticky možné predpovedať budúcnosť s maximálnou presnosťou, vrátane takzvaných slobodných činov ľudských bytostí.
Správanie z genetických faktorov alebo z prostredia
V oblasti psychológie determinizmus tvrdí, že všetko ľudské správanie vyplýva z genetických faktorov alebo faktorov prostredia, ktoré sú po ich uskutočnení veľmi odolné voči zmene alebo ich dokonca nie je možné zmeniť. Determinista môže napríklad tvrdiť, že gény človeka predurčujú k úzkosti. Extrémny determinista by tvrdil, že túto úzkosť založenú na génoch nemožno zmeniť, zatiaľ čo umiernený determinista by mohol uznať, že genetický základ úzkosti ju robí náročnejšou na zmenu.
V prírodných vedách a fyzike
V prírodných vedách, najmä vo fyzike, sa determinizmus zhoduje s presvedčením, že prírodné zákony, ako napríklad zákony pohybu Isaaca Newtona, sú kauzálne zákony. Newtonove zákony, ktoré sú matematickými rovnicami závislými od času, poskytujú rámec na pochopenie správania častíc vo vesmíre. Podľa klasickej mechaniky, ak poznáme polohy a rýchlosti všetkých častíc vo vesmíre v ktoromkoľvek časovom okamihu, tieto diferenciálne rovnice nám umožňujú pochopiť všetko, čo sa kedy udialo alebo sa kedy stane. Vesmír má teda jedinú skutočnú minulosť a jedinú možnú budúcnosť, pričom obe sú úplne určené týmito matematickými rovnicami.
Všetky udalosti aj morálne rozhodnutia
Z filozofického hľadiska determinizmus predpokladá, že všetky udalosti vrátane morálnych rozhodnutí sú úplne určené vopred existujúcimi príčinami. V dôsledku toho sa determinizmus často považuje za nezlučiteľný so slobodnou vôľou. Pretože predpokladá, že ľudia nemôžu konať inak, ako konajú. Tento pohľad zastáva názor, že vesmír je úplne racionálny, pretože úplná znalosť akejkoľvek situácie zabezpečuje možnosť predvídať jej budúce výsledky.
Historicky klasickú verziu tejto tézy sformuloval v 18. storočí Simon Marques de la Place. Podľa jeho názoru je súčasný stav vesmíru dôsledkom jeho predchádzajúceho stavu a príčinou nasledujúceho stavu. Podľa markíza de la Place, ak by myseľ mohla mať vedomosti o všetkých silách pôsobiacich v prírode a presných polohách všetkých jej zložiek v danom okamihu, mala by tak absolútnu istotu o minulosti a budúcnosti každej entity bez ohľadu na jej veľkosť.
Vopred určený spôsob
Podobne deterministický pohľad na svet vyjadril aj perzský básnik Omar Chajjám, keď v jednom zo svojich štvorverší uviedol, že prvé ráno stvorenia zaznamenalo to, čo sa bude čítať za posledného úsvitu zúčtovania. Táto predstava sa zhoduje s deterministickým názorom, podľa ktorého sa udalosti vyvíjajú vopred určeným spôsobom, ovplyvneným predchádzajúcimi podmienkami.
Zhrnutie a porovnanie s ďalšími filozofiami
Determinizmus tvrdí, že všetky udalosti sú spôsobené predchádzajúcimi faktormi, a preto sú nevyhnutné. Tento postoj je v protiklade s inými filozofiami a ideológiami. Napríklad slobodná vôľa tvrdí, že ľudia môžu kontrolovať svoje činy nezávisle od predchádzajúcich udalostí. Je v priamom protiklade k tvrdeniu determinizmu o nevyhnutnosti. Fatalizmus, aj keď podobný v tom, že naznačuje nevyhnutnosť, sa líši tvrdením, že túto nevyhnutnosť spôsobujú kozmické dôvody alebo osud. A nie kauzálne – deterministické reťazce. Kompatibylizmus ponúka strednú cestu, keď navrhuje, že determinizmus a slobodná vôľa môžu existovať súčasne. Na rozdiel od striktného determinizmu pripúšťa určitú mieru ľudského konania. Indeterminizmus, ktorý sa vyskytuje v kvantovej mechanike, tvrdí, že nie všetky udalosti sú kauzálne determinované. Predstavuje vedecký protiklad k determinizmu.
Libertarianizmus vo filozofickom zmysle presadzuje slobodnú vôľu. Naznačuje, že nie všetky udalosti sú vopred určené. Náboženská predurčenosť, najmä v kalvinizme, tvrdí, že udalosti, najmä spása a zatratenie, sú vopred určené božskou vôľou. Je to zároveň špecifickejšia forma ako všeobecný determinizmus. Každá z týchto filozofií a ideológií sa zaoberá pojmom kauzality a ľudského konania odlišne. Pričom determinizmus stavia do pozície osobitného hľadiska v širšom filozofickom diskurze.
