Fatalizmus je presvedčenie, že všetky minulé, súčasné a budúce udalosti už boli vopred určené Bohom alebo inou všemocnou silou, napríklad osudom. Tvrdí, že „čo bude, to bude“ a že ľudské konanie podlieha nevyhnutnému priebehu udalostí.
V náboženskom kontexte sa fatalizmus môže mylne stotožňovať s predestináciou, čo je učenie, podľa ktorého Boh vyberá, kto pôjde do neba, ešte pred narodením. Je však veľmi dôležité poznamenať, že Biblia učí o predurčení a zároveň uznáva existenciu slobodnej vôle. Fatalizmus, naopak, popiera ľudské konanie.
Rozlíšenie fatalizmu a determinizmu
Vedci rozlišujú fatalizmus od determinizmu, slobodnej vôle a indeterminizmu. Determinizmus tvrdí, že každá udalosť má svoju príčinu a že vesmír funguje podľa kauzálnych zákonov. Fatalizmus je príbuzný s determinizmom, keďže oba navrhujú, že udalosti vrátane ľudských činov sú vopred určené. Determinizmus sa však často považuje za nezlučiteľný so slobodnou vôľou.
Schopnosť rozhodovania
Slobodná vôľa sa vzťahuje na schopnosť jednotlivcov rozhodovať sa a určovať svoje činy. Zástancovia koncepcie slobodnej vôle tvrdia, že za akýchkoľvek okolností by človek mohol konať inak. Filozofi diskutovali o zlučiteľnosti slobodnej vôle s determinizmom a fatalizmom.
Na druhej strane indeterminizmus tvrdí, že niektoré udalosti sa vyskytujú bez akejkoľvek zreteľnej príčiny. Zástancovia slobodnej vôle sa často stotožňujú s indeterminizmom a tvrdia, že činy voľby môžu byť nezávislé od fyziologických alebo psychologických príčin.
Argument nečinnosti
Jedným z bežných argumentov podporujúcich fatalizmus je „argument nečinnosti“. Tvrdí, že ak je vopred určené, že sa niekto z choroby uzdraví, stane sa tak bez ohľadu na to, či vyhľadá lekársku pomoc. Podobne, ak je vopred určené, že sa neuzdraví, lekársky zásah výsledok nezmení. Argument o nečinnosti sa zameriava skôr na dôsledky konania než na príčiny.
Je dôležité poznamenať, že doslovní fatalisti uplatňujú fatalizmus tak na príčiny, ako aj na následky. Zatiaľ čo uzdravenie z choroby je ponechané na osud, fatalisti sa domnievajú, že je predurčené aj to, či jednotlivec vyhľadá lekársku pomoc.
Celkovo fatalizmus predpokladá predurčený priebeh udalostí, čím spochybňuje predstavy o ľudskom konaní a vplyve osobných rozhodnutí.
Zhrnutie a porovnanie s iným filozofickými smermi
Fatalizmus verí, že všetky udalosti sú vopred určené a nevyhnutné. Odlišuje sa od iných filozofií a ideológií. Determinizmus napríklad tvrdí, že každá udalosť má svoju príčinu. Spája udalosti s predchádzajúcimi, ale neverí nevyhnutne v pevný osud. Naproti tomu slobodná vôľa presadzuje myšlienku, že jednotlivci majú kontrolu nad svojimi činmi. Je v protiklade so samotnou podstatou fatalizmu. Predurčenie, náboženský koncept, predpokladá, že Boh určuje všetky udalosti, v kresťanskej teológii najmä spásu. Prekrýva sa s fatalizmom, ale svoje presvedčenie zakotvuje v Božej vôli. Na druhej strane existencializmus zdôrazňuje individuálnu slobodu a voľbu. Odporuje akémukoľvek deterministickému alebo fatalistickému pohľadu. Nihilizmus napokon tvrdí, že život nemá objektívny zmysel, cieľ alebo hodnotu. Aj keď sa môže zdať podobný, nediktuje nevyhnutný výsledok ako fatalizmus. Keď sa postavíme proti týmto filozofiám, ukáže sa jedinečný postoj fatalizmu k nevyhnutnosti udalostí.
