Čo je gnosticizmus? Z etymologického hľadiska slovo „gnosticizmus“ pochádza z neskorého gréckeho slova „mystikos“, čo znamená „poznať“ alebo „vedieť rozoznať“. Možno ho chápať aj z gréckeho slova „gnosis“, ktoré znamená „poznanie“ alebo „vhľad“. V širšom zmysle sa gnosticizmus vzťahuje na rôzne ranokresťanské sekty, ktoré si nárokujú osobné poznanie mimo evanjelia alebo cirkevnej hierarchie.
Prekvitanie gnosticizmu
Gnosticizmus prekvital medzi židovskými a kresťanskými sektami v prvom storočí nášho letopočtu. Jeho presný pôvod sa nedá definitívne vystopovať, ale vplyvy možno identifikovať už v druhom a prvom storočí pred Kristom. Medzi vplyvy patria rané traktáty Corpus Hermeticum, židovské apokalyptické spisy, platónska filozofia a hebrejské písma.
Formálne definovaný gnosticizmus je viera, že ľudské bytosti majú v sebe fragment Boha, ktorý sa dostal z nehmotného sveta do ľudskej ríše. Gnostici uprednostňujú osobné duchovné poznanie (gnózu) pred ortodoxným učením, tradíciami a náboženskou autoritou. Hmotnú existenciu považujú za chybnú alebo zlú a veria, že poznanie musí prísť z vonkajšieho hmotného sveta, ktoré prinesie spasiteľ alebo vykupiteľ.
Bez ústrednej autority
Počas prvých troch storočí kresťanstva neexistovala žiadna ústredná autorita, až kým rímsky cisár Konštantín Veľký v roku 312 n. l. nekonvertoval. Kresťanské spoločenstvá zastávali rôzne názory. V druhom storočí n. l. si skupiny, ktoré sa súhrnne označovali ako kresťanskí gnostici, nárokovali prístup k tajným poznatkom o povahe vesmíru, podstate Krista a význame jeho príchodu na Zem. Vtedajší cirkevní otcovia vrátane Justína Mučeníka, Ireneja a Tertuliána písali rozsiahle texty proti týmto gnostickým kresťanom.
Vzdelanie v rôznych filozofických školách
Je pozoruhodné, že gnostici aj cirkevní otcovia boli vzdelaní v rôznych filozofických školách, pričom mnohí z nich zdieľali Platónove teórie o vesmíre. Gnostici si kládli existenciálne otázky ako „Kto som?“ a „Aký je zmysel života?“. Ich spisy sú rozsiahle, a Aj keď sa niektoré tzv. gnostické evanjeliá uvádzajú ako stratené biblické knihy, pri tvorbe biblického kánonu nespĺňali kritériá. V roku 1945 v egyptskom Nag Hammádí objavili významnáňú knižnica gnostických dokumentov. Tá poskytuje cenné zdroje na pochopenie gnostickej viery.
Rozpory
Gnostické názory boli v rozpore s prijatým kresťanským učením, čo viedlo k vášnivým diskusiám medzi ranými cirkevnými predstaviteľmi. Koncom druhého storočia sa mnohí gnostici buď od cirkvi odtrhli, alebo boli z nej vylúčení. Vytvorili alternatívne cirkvi so systémami viery považovanými za kacírske. Aj keď medzi jednotlivými gnostickými sektami existovali rozdiely vo viere, niektoré kľúčové prvky sa považovali za základné gnostické presvedčenia.
Pokiaľ ide o dualizmus, gnostici verili v rozdelenie medzi fyzickým a duchovným svetom, pričom materiálny svet považovali za zlo a duchovný svet za dobro. Stvorenie sveta a hmoty často pripisovali zlému menšiemu bohu a bytostiam Starého zákona. Gnostici považovali Ježiša Krista za svätého duchovného boha.
Nepochopiteľný Boh
Gnostické spisy často opisovali Boha ako nepochopiteľného a nepoznateľného, na rozdiel od kresťanskej koncepcie osobného Boha, ktorý túži po vzťahu s ľuďmi. Gnostici tiež rozlišovali medzi nižším bohom stvorenia a vyšším bohom vykúpenia.
Gnosticizmus tvrdil, že základom spásy je skryté poznanie. Gnostici verili, že tajné zjavenie uvoľňuje v ľuďoch božskú iskru a umožňuje ich duši vrátiť sa do božskej ríše svetla. Rozdeľovali kresťanov do dvoch kategórií: telesní (nižší) a duchovní (vyšší). Podľa gnostikov len duchovne osvietení mohli pochopiť tajné učenie a dosiahnuť skutočnú spásu. Tým sa líšili od kresťanskej viery, podľa ktorej bola spása dostupná všetkým prostredníctvom milosti, viery v Ježiša Krista, a nie prostredníctvom štúdia alebo skutkov.
Duchovnosť Ježiša
Gnostici mali rôzne názory na Ježiša Krista. Niektorí verili, že mal len zdanlivo ľudskú podobu, ale v skutočnosti bol čisto duchovný. Zatiaľ čo iní tvrdili, že jeho božský duch zostúpil na jeho ľudské telo pri krste a odišiel pred ukrižovaním. Na druhej strane kresťanstvo tvrdilo, že Ježiš bol plne človekom a plne Bohom. Pričom obe prirodzenosti potreboval na poskytnutie vhodnej obete za hriechy ľudstva.
Gnostickí kresťania sa zúčastňovali na krste a eucharistii (prijímaní). Pri slávení eucharistie sa pokúšali presadiť ženy – služobnice, čo spôsobilo nezhody s cirkevnými otcami. Rituál svadobnej komory, pri ktorom jednotlivci dosahovali Kristovo kráľovstvo, bol najkontroverznejším gnostickým rituálom. Gnostickí kresťania praktizovali celibát a čistotu, čím porušili tradičný životný cyklus, aby zabránili uviaznutiu božských iskier vo fyzických telách.
Aj keď cirkevní otcovia gnosticizmus odsudzovali, koncepciu celibátu pre duchovenstvo nakoniec prijali. Napriek konfliktom a diskusiám zanechal gnosticizmus významný vplyv na rané kresťanstvo.
