Konzekvencializmus je filozofický pohľad na to, čo predstavuje správnosť alebo nesprávnosť konania. Tvrdí, že morálnosť konania určuje kvalita jeho relevantných výsledkov. Zjednodušene povedané, konzekvencializmus je etická teória, založená na výsledkoch.
Konzekvencializmus je založený na dvoch kľúčových princípoch:
- Morálnosť činu závisí výlučne od výsledkov tohto činu.
- Čím viac pozitívnych výsledkov čin prináša, tým je tento čin morálnejší alebo správnejší.
Konzekvencializmus ponúka usmernenie pri riešení etických dilem. Naznačuje, že jednotlivec by sa mal rozhodnúť pre konanie, ktoré prináša najpriaznivejšie výsledky. Poskytuje tiež rady, ako viesť svoj život, a obhajuje životný štýl, ktorý maximalizuje pozitívne výsledky.
Dve základné formy konzekvencializmu
Existujú dve základné formy konzekvencializmu: utilitarizmus a hedonizmus, ktoré sa líšia svojimi názormi na to, čo by sa malo maximalizovať. Utilitarizmus presadzuje maximalizáciu ľudského blahobytu alebo blahobytu, ktorý utilitaristi označujú ako „užitočnosť“, odtiaľ pochádza aj jeho názov. Na druhej strane hedonizmus tvrdí, že by sa malo maximalizovať ľudské potešenie.
Iné formy konzekvencializmu zaujímajú diferencovanejší prístup a navrhujú, aby jednotlivci maximalizovali naplnenie svojich informovaných a racionálnych preferencií.
Existujú dva typy konzekvencializmu: konzekvencializmus činov a konzekvencializmus pravidiel. Konzekvencializmus činu hodnotí každé jednotlivé morálne rozhodnutie. Predpokladá, že konanie je morálne dobré len vtedy, ak prináša viac celkového dobra ako akékoľvek alternatívne konanie. Na druhej strane, pravidlový konsekvencializmus zakladá morálne pravidlá na ich dôsledkoch, čo pomáha zmierniť mnohé problémy spojené s konzekvencializmom činu.
Pravidlový
Pravidlový konsekvencializmus presadzuje dva hlavné body:
- Morálnosť konania závisí od morálnych pravidiel.
- Morálne pravidlá sa vyberajú výlučne na základe ich dôsledkov.
Keď jednotlivec čelí morálnemu rozhodnutiu, môže sa spýtať, či existuje relevantné pravidlo, ktoré treba uplatniť, a potom sa ním riadiť. Pravidlá, ktoré by sa mali prijať, sú tie, ktoré by priniesli najlepšie výsledky, keby ich prijala väčšina ľudí. Filozofi to formulujú presnejšie: čin je správny vtedy a len vtedy, ak je výsledkom zvnútornenia súboru pravidiel, ktoré by maximalizovali dobro, ak by tento súbor pravidiel zvnútornila prevažná väčšina agentov.
