Kritický realizmus je vo svojej podstate filozofický prístup, ktorý sa snaží pochopiť svet taký, aký je, a nie iba taký, aký sa zdá byť. Zdôrazňuje rozdiel medzi naším vnímaním reality a realitou samotnou. Zohľadnením pozorovateľných udalostí aj príčin, ktoré ich spôsobujú, sa usiluje poskytnúť celistvejší pohľad na javy. Prečo teda názov „kritický“? Nejde len o to byť skeptický. Skôr kriticky skúma a spochybňuje predpoklady, z ktorých vychádzajú iné výskumné paradigmy, najmä pozitivizmus.
Pôvody kritického realizmu
Filozofické korene
Kritický realizmus, ktorý siaha až k pieskom času, má svoje korene zapustené vo filozofických tradíciách, ktoré obhajovali existenciu reality nezávislej od nášho vnímania. Odveká diskusia „vnímanie verzus realita“ vydláždila cestu filozofii, ktorá spochybňovala status quo a miešala kartami zaužívanej múdrosti.
Kľúčoví zástancovia a ich prínos
Od Roya Bhaskara po Margaret Archerovú sa nositelia kritického realizmu významne zaslúžili o rozvoj a zdokonalenie jeho zásad. Najmä Bhaskar vystupuje ako krstný otec tohto hnutia, ktorý sa rozsiahlo venoval jeho ontológii a epistemológii. Jeho kniha Realistická teória vedy sa často označuje za základný kameň kritickorealistickej doktríny.
Hlavné koncepcie kritického realizmu
Ontológia a epistemológia
Ontológia v kritickom realizme sa ponára hlboko do pochopenia povahy a štruktúry reality. Na druhej strane sa jej epistemológia zaoberá poznatkami, ktoré môžeme o tejto realite získať. Podstata? Tam vonku je svet, nezávislý od nášho vnímania, ktorý čaká na to, aby sme ho odhalili a pochopili.
Dôraz na kauzalitu
Kritický realizmus kladie veľký dôraz na kauzalitu. Nejde len o identifikáciu vzorcov alebo korelácií. Ide o pochopenie toho, „prečo“ a „ako“ sa javy skrývajú. Tento prístup poskytuje bohatšie a diferencovanejšie poznatky, najmä v zložitých systémoch, kde sa vzájomne ovplyvňuje viacero faktorov.
Rozdiely medzi kritickým realizmom a pozitivizmom
Aj keď sa obe paradigmy usilujú o porozumenie, sú rozdielne ako krieda a syr. Pozitivizmus sa vo veľkej miere spolieha na pozorovateľné javy a často odsúva na vedľajšiu koľaj základné štruktúry a mechanizmy. Kritický realizmus je však ako princíp ľadovca – to, čo je viditeľné, je len zlomok celého príbehu.
Aplikácie kritického realizmu
V spoločenských vedách
Sociológovia a antropológovia našli v kritickom realizme milého priateľa. Pomáha im pochopiť spoločenské štruktúry, dynamiku a zmeny, ktoré nie sú vždy viditeľné na povrchu.
V prírodovedách
Kritický realizmus sa okrem sociálnej oblasti presadil aj v prírodných vedách. Zameraním sa na základné mechanizmy a nielen na pozorovateľné výsledky môžu vedci dosiahnuť komplexnejšie pochopenie prírodných javov.
Vplyv na výskumné metódy
Kvalitatívne prístupy
Kritický realizmus spôsobil revolúciu v kvalitatívnom výskume. Výskumníci už neškriabu len po povrchu, ale pátrajú hlbšie a odkrývajú skryté poklady základných príčin a štruktúr.
Kvantitatívne prístupy
Až vo svete čísel a údajov sa presadil kritický realizmus. Štatistické modely sú teraz robustnejšie, zohľadňujú neviditeľné premenné a hlbšie kauzálne vzťahy.
Kontroversie a kritika
Hlavné kritiky
Každá filozofia má svojich odporcov a kritický realizmus nie je výnimkou. Kritici často spochybňujú jeho príliš zložitú ontológiu a možnosť skutočného pochopenia „objektívnej reality“.
Kontraargumenty zástancov
Kritický realizmus sa však ako fénix, ktorý vstáva z popola, stavia k týmto kritickým pripomienkam čelom. Zástancovia tvrdia, že Aj keď úplné poznanie je možno nedosiahnuteľné, priblíženie sa realite je stále na dosah.
Súčasný relevantný kritický realizmus
V dobe, ktorej dominuje postmodernistické myslenie, kde sa „pravda“ často považuje za subjektívnu, ponúka kritický realizmus osviežujúci pohľad. Vyzýva nás, aby sme sa vydali na cestu objavovania, a nabáda nás, aby sme videli viac, než je zrejmé.
Kľúčové texty na hlbšie ponorenie
Najlepšie čítanie k téme
Pre tých, ktorých svrbí chuť ponoriť sa hlbšie, sú povinnou literatúrou knihy ako „A Realist Theory of Science“ od Roya Bhaskara a „Being Human: The Problem of Agency“ od Margaret Archerovej.
Ďalšie odporúčania
Zvedavé mysle by mohli preskúmať aj „Kritický realizmus: Essential Readings“ a diela Tonyho Lawsona pre komplexnejšie pochopenie.
Časté otázky o kritickom realizme
Čím sa kritický realizmus odlišuje od iných filozofických paradigiem?
Kritický realizmus zdôrazňuje existenciu objektívnej reality, pričom sa zameriava na pozorovateľné udalosti aj na základné príčiny. Kriticky spochybňuje iné výskumné paradigmy, najmä pozitivizmus.
Ako kritický realizmus ovplyvňuje výskumné metódy?
Prevratne mení kvalitatívne aj kvantitatívne prístupy, presadzuje hlbšie porozumenie a zdôrazňuje kauzalitu namiesto jednoduchých korelácií.
Je kritický realizmus všeobecne akceptovaný?
Žiadna filozofia nie je všeobecne prijímaná. Aj keď má mnoho zástancov, čelí aj kritike, najmä pokiaľ ide o jej zložitú ontológiu.
Môže sa kritický realizmus uplatniť aj mimo akademickej pôdy?
Absolútne! Jeho princípy sa dajú uplatniť v rôznych oblastiach, od obchodnej stratégie až po verejnú politiku.
Existuje v kritickom realizme nejaký moderný vývoj?
Naisto, ako každá filozofia, aj kritický realizmus sa naďalej vyvíja a pravidelne sa objavujú nové myšlienky a interpretácie.
Kto sú kľúčové osobnosti vývoja kritického realizmu?
Roy Bhaskar a Margaret Archerová sú kľúčovými postavami, ale je tu mnoho ďalších, vrátane Tonyho Lawsona a Andrewa Colliera.
Zhrnutie
Kritický realizmus nás nabáda, aby sme sa pozerali za povrch, pýtali sa a hľadali hlbšie pravdy. Vo svete zaplavenom informáciami nám poskytuje vodiace svetlo a pomáha nám rozoznať realitu od obyčajného vnímania. Pochopením jej koreňov, pojmov a aplikácií sa vybavíme na to, aby sme k problémom pristupovali s novým, hĺbavým pohľadom.
