Čo je liberalizmus, kto je liberál | výhody a nevýhody

Liberalizmus je politická a morálna filozofia založená na slobode a dobrovoľnosti.

Liberáli sa hlásia k širokému spektru názorov v závislosti od ich chápania týchto zásad (pravicový a lavicový), ale vo všeobecnosti podporujú obmedzené vlády, individuálne práva (vrátane občianskych a ľudských práv), kapitalizmus (voľné trhy), demokraciu, sekularizmus, rodovú rovnosť, rasovú rovnosť, internacionalizmus, slobodu prejavu, slobodu tlače a slobodu náboženského vyznania.

Čo je liberalizmus? Kto je liberál? Nie len výhody a nevýhody liberalizmu, ale aj rozdelenie na konkrétne idei a myšlienky. Okrem Klasického liberalizmu existujú aj sociálny a americký liberalizmus, progresivizmus a libertarianizmus.
Definície a tabuľka Daniel Miessler 2019, preklad stryko.sk 2020 a grafika hudcovie.com 2020

Politické spektrum je rozdelené na pravicu a lavicu. Zároveň na autoritársky a liberálny smer.

Je to spektrum, a len smery ako anarchokapitalizmus alebo anarchokomunizmus sú na samej hrane spektra. (anarchokapitalisti tzv. voluntaristi sa často vyjadrujú, že nepatria na klasické politické spektrum, ani vpravo ani vľavo, viz. Čo je anarchokapitalizmus)

Hlavné štyri smery politického spektrá sú:

  1. Autoritárska lavica – socializmus / štátny komunizmus
  2. Autoritárska pravica – fašizmus / náboženská totalita / konzervatizmus
  3. Liberálna lavica – progresivizmus / sociálny liberalizmus / antifa / zelení
  4. Liberálna pravica – klasický liberalizmus / libertarianizmus

Hlavné rozdiely medzi lavicovým a pravicovým liberalizmom sú:

Lavicový liberalizmus – bojuje za práva LGBTI, sociálne vedy, moderný feminizmus, zvýšenie daní bohatým, ekológiu, práva menšín, reguláciu podnikania, sociálnu podporu, reguláciu slobody prejavu a iné.

Pravicový liberalizmus – bojuje za práva jednotlivca, ekonomickú slobodu, zníženie regulácií, voľný trh, zníženie daní, zmenšovanie sily štátu, slobodu slova, slobodu myslenia, slobodu vzdelania, de-monopolizáciu štátu, slobodné podnikanie a iné.

Vo výsledku sa dá povedať, že pravicoví liberáli majú na veľa vecí úplne opačný názor, ako majú lavicoví liberáli. Preto v tomto článku ďalej budem popisovať liberalizmus všeobecný, centrický. Lavicový a pravicový sú úplne odlišné smery.

Všeobecne teda môžeme nasledujúce slovenské politické strany rozdeliť asi takto (konštatovanie redakcie Stryko, nie 100% definícia).

Sloboda a Solidarita (SAS) – klasický liberalizmus a libertarianizmus

OĽANO – primárne konzervatizmus s menším sociálne liberálnym krídlom

Progresívne Slovensko (PS) – Progresivizmus a sociálny liberalizmus

SPOLU – občianska demokracia – Progresivizmus a sociálny liberalizmus

SMER SD – zväčša sociálny centrizmus

ĽSNS – ťažko skonštatovať, niekedy postoj hraničiaci s fašizmom, potom iný postoj hraničiaci s komunizmom, a potom, ak im to vyhovuje liberálny postoj. Strana nemá stabilné umiestnenie na politickom spektre ani ustanovený všeobecný postoj, či politický program. Preto sa dá považovať za populistickú (sľubujú presne to, čo chcú rôzne skupiny voličov počuť a sľuby často nespĺňajú alebo sú nesplniteľné.)

Rozdelenie liberalizmu na konkrétnejšie smery

Liberáli môžu byť aj ľavicoví aj pravicoví. Ľavicoví všeobecne zastávajú viac štátu, vyššie sociálne výhody. Pravicoví by si želali štátu menej, väčšiu individuálnu slobodu, nižšie dane a zlepšenie podnikateľského prostredia.

Pre hovorové rozlíšenie sa teda môže využívať Liberál pre ľavicového liberála a Libertarián pre pravicového liberála. Nie je to však rozšírené, preto vôbec nie je liberál ako liberál.

Na začiatku bol klasický liberál, ktorého by sme dnes nazvali libertarián a názov “liberál” si neskôr prevzali (podľa niektorých ukradli) najmä ľavicové zoskupenia, napr. neo-marxisti, progresivisti, socialisti, zelení a pod.

*Podľa najmúdrejších mozgov nášho národa je liberalizmus synonymom pre psychopatov, úchylakov, pedofilov, kanibalov, džendžerov, feťákov a LGBTI.*

Liberalizmus sa výrazne presadil vo veku osvietenstva, keď bol populárny medzi západnými filozofmi a ekonómami. Liberalizmus sa snažil nahradiť normy dedičného privilégia, štátneho náboženstva, absolútnej monarchie, božského práva kráľov a tradičného konzervativizmu reprezentatívnou demokraciou a vládou zákona. Liberáli tiež ukončili merkantilistickú politiku, kráľovské monopoly a ďalšie prekážky obchodu, namiesto toho podporovali voľný obchod a voľné trhy. Filozof John John Locke sa často pripisuje založeniu liberalizmu ako osobitnej tradície založenej na spoločenskej zmluve, ktorá tvrdí, že každý človek má prirodzené právo na život, slobodu a majetok a vlády nesmú tieto práva porušovať.

*Cieľom všeobecného liberalizmu je sloboda. Možnosť žiť, cestovať, podnikať, mať svoje hobby, v rámci zákonov a práv ostatných si užívať život, venovať sa tomu, čomu sa človek sám venovať chce.*

Extrémna pravica aj ľavica politického sporu sú vždy nesprávne.
-Dwight D. Eisenhower

Bavíme sa o tom, že ak je niekto liberál, nemusí to automaticky znamenať extrémistický liberalizmus alebo ako vzdelanci vravia, liberálny fašizmus. Liberáli sa rozdelujú na veľa rôznych skupín, to však neznamená, že sú všetci liberáli rovnakí. Snáď sa aspoň na tom zhodneme, že extrémne a prehrotené hocičo je zvyčajne viac na škodu, než na úžitok. A taktiež nebudeme každému kresťanovi nadávať, že je extrémista, čo sa hlava nehlava snaží zaviesť celosvetovú kresťanskú totalitu.

Ba naopak, aj ja ako libertarián súhlasím a myslím si, že v určitých veciach sa dokážem viac osobne stotožniť s konzervatívnym pohľadom na vec. Čo je však pre mňa dôležité je NENÚTIŤ MOJE OSOBNÉ NÁZORY komukoľvek inému.

Celkovo je to subjektívne, či už definície alebo konkrétny prístup. Politika a politické smery sú veľmi komplexná téma. Dá sa povedať, že patrí medzi najkomplexnejšie obory na svete.

Nevýhody liberalizmu:

Prezývky, primárne urážky (napr. libtardi, snowflakes, socialisti, komunisti, fašisti, úchylaci, pedofili, feťáci, kanibali, psychopati, slniečka, antifa, homoši atď.).
Časté ciele úspešných propagačných kampaní odlišných filozofií.
Často nepochopení, obviňovaní z až extrémistických prejavov.
Nenávidený zákonmi.
Sloboda, čo sa niekomu nepáči.

Výhody liberalizmu:

Stále sa vzdelávať, učiť sa niečo nové, zažívať pokrok, sebarozvoj.
Zaujímať sa o názory a perspektívy ostatných.
S otvorenou mysľou a otvorenosťou uznať svoju chybu a zmeniť názor.
Záujem o fakty, údaje, analýzy, štúdie.
Záujem o pomoc iným.
Obrovský sklad nápadov.
Menší stres, pretože mi nevyskočí tlak na 260 keď vidím homosexuálov, alebo keď sa vláda rozhodne znížiť dane podnikateľom.

*Disclaimer: neplatí pre všetkých liberálov a všetky liberálne smery.

Určite sa zhodneme na tom, že extrémny liberalizmus nie je to pravé orechové. Treba nájsť balans. Ako libertarián uznávam určité tradície, taktiež preferujem to, že každý má právo dobrovoľne uznávať/neuznávať tradície. Pokiaľ dodržiavame zákony (najmä NAP) a našimi právami nenarúšame práva iných, ja som spokojný.

Nie len práva ale aj povinnosti

Najčastejšie sa rozprávame len o právach. Nemali by sme ale zabúdať na naše povinnosti, či už je to dodržiavanie zákonov a NAPu, rešpekt starších a najmä skúsenejších, pravidelné chodenie do školy alebo práce, a dobré správanie k životnému prostrediu. Je totiž dokázané, že človek bez povinností má obrovskú náchylnosť na depresiu a existenčnú krízu. To si pre seba a svojich blízkych neželá nik.

Dúfam teda, že ste sa dozvedeli niečo nové o liberalizme. Hnevá ma, že antiliberálne osobnosti hádžu všetkých liberálov (a samozrejme libertariánov) do jedného vreca, pričom “extrémni liberáli” sú menšinová skupina. Väčšina Ľudí a aj liberálov odsudzuje zneužívanie detí, odmieta kvóty prijímania migrantov a presadzuje sociálne opatrenia ako napr. dôchodky alebo výhody pre mladé rodiny. Nanešťastie to často politici opačného spektra prekrúcajú a prezentujú práve názory menšinovej časti liberálov. Čo môžeme tiež radiť medzi nevýhody liberalizmu.

S nekonečným rešpektom a neumierajúcou vďačnosťou, tisíc krát ďakujem za prečítanie.

strýko

Aké sú nevýhody liberalizmu?

Prezývky, primárne urážky (napr. libtardi, snowflakes, socialisti, komunisti, fašisti, úchylaci, pedofili, feťáci, kanibali, psychopati, slniečka atď.). Často nepochopení, obviňovaní z až extrémistických prejavov. Nenávidený zákonmi. Sloboda, čo sa niekomu nepáči.

Čo je liberalizmus?

Liberalizmus je politická a morálna filozofia založená na slobode, súhlase a rovnosti pred zákonom. Liberáli sa hlásia k širokému spektru názorov v závislosti od ich chápania týchto zásad, ale vo všeobecnosti podporujú obmedzené vlády, individuálne práva (vrátane občianskych a ľudských práv), kapitalizmus (voľné trhy), demokraciu, sekularizmus, rodovú rovnosť, rasovú rovnosť, internacionalizmus, slobodu prejavu, slobodu tlače a slobodu náboženského vyznania.

Kto je liberál?

Človek vyznávajúci liberalizmus viz. otázka vyššie.

Kto je libertarián?

V skratke pravicový liberál. Libertarián chce viac osobných slobôd a menej moci štátu a vlády.

Politika spôsobuje mnohé príznaky stresu. Zbav sa ich vďaka môjmu ďalšiemu článku. Ak ti politika znižuje sústredenie, pozri môj článok na tému prírodné tabletky na sústredenie.

Článok aktualizovaný 22.5.2021 (gramatické úpravy, napravenie chýb v asociácii a logickej argumentácii a spojeniami s definíciami.)