Merkantilizmus, ekonomická teória a prax rozšírená od 16. do 18. storočia, presadzoval štátnu reguláciu národného hospodárstva s cieľom zvýšiť moc štátu a prekonať konkurenčné národy. Jeho hlavnou zásadou bolo, že svetové bohatstvo je fixné a bohatstvo a moc štátu možno maximalizovať rozšírením vývozu a obmedzením dovozu prostredníctvom ciel.
Stojí za zmienku, že merkantilizmus išiel ruka v ruke s politickým absolutizmom a nahradil feudálny hospodársky systém v západnej Európe. Anglicko, ktoré bolo srdcom britského impéria, ale nemalo prírodné zdroje, zaviedlo daňovú politiku, aby odradilo kolonistov od nákupu zahraničného tovaru a motivovalo k nákupu britských výrobkov.
Zákon o cukre z 1764
Prostredníctvom opatrení, ako bol zákon o cukre z roku 1764 a zákon o plavbe z roku 1651, sa Anglicko snažilo vytvoriť monopol na koloniálnych trhoch a kontrolovať tok vývozu. Takéto programy viedli k priaznivej obchodnej bilancii, čím sa zvýšilo národné bohatstvo Veľkej Británie.
V rámci merkantilizmu národy často využívali svoju vojenskú silu na ochranu miestnych trhov a zdrojov dodávok. Pritom si uvedomovali rozhodujúcu úlohu kapitálu pre hospodársky blahobyt národa. Vlastníctvo drahých kovov, najmä zlata a striebra, sa považovalo za meradlo ekonomického zdravia národa, ktoré rástlo so zvýšenou výstavbou, poľnohospodárskou produkciou a vplyvnou obchodnou flotilou.
Vzájomne prepojené zásady
Merkantilizmus zahŕňal niekoľko vzájomne prepojených zásad. Drahé kovy sa považovali za nevyhnutné, a ak národ nemal bane, mal ich získať prostredníctvom obchodu. Za kľúčovú sa považovala priaznivá obchodná bilancia, keď vývoz prevyšoval dovoz. Kolónie mali slúžiť ako trhy pre vývoz a dodávatelia surovín pre materskú krajinu. Výroba v kolóniách bola zakázaná a všetok obchod medzi kolóniami a materskou krajinou sa považoval za jej monopol.
Potreba obyvateľstva
Silný národ podľa merkantilizmu potreboval veľké množstvo obyvateľstva, ktoré by poskytovalo pracovnú silu, trhy a vojakov. Podporovala sa šetrnosť a úspornosť s cieľom minimalizovať spotrebu luxusného tovaru, aby sa zachovali devízové prostriedky. Boli prijaté zákony na kontrolu dovozu potravín a liekov s cieľom obmedziť nedostatok. Šetrnosť a úspory sa považovali za cnosti pre tvorbu kapitálu.
Merkantilistický skorý rozvoj kapitalizmu
Merkantilizmus vytvoril priaznivé prostredie pre skorý rozvoj kapitalizmu, ktorý sľuboval zisk. Stretol sa však s kritikou, keďže zástancovia laissez-faire tvrdili, že z každého obchodu, domáceho aj zahraničného, profitujú obchodníci aj verejnosť. Vyvracali názor, že zisk jedného národa ide na úkor druhého, a tvrdili, že obchod je vzájomne výhodná výmena.
Merkantilizmus celkovo položil základy kapitalizmu, ale neskôr čelil kritike, keď sa ekonomické perspektívy posunuli smerom k voľnému obchodu a zásadám laissez-faire.
