Nacionalizmus v širšom výklade je ideológia, ktorej základom je presvedčenie, že lojalita a oddanosť jednotlivca národnému štátu prevyšuje akékoľvek iné individuálne alebo skupinové záujmy. Preto má nacionalizmus tendenciu obhajovať blaho konkrétneho národa, najmä s cieľom získať a udržať jeho suverenitu.
To objasňuje, prečo nacionalisti tvrdia, že národ by si mal vládnuť sám a mal by byť oslobodený od vonkajších zásahov. Pre nacionalistov by teda národ mal slúžiť ako prirodzený a ideálny základ politického subjektu. Pričom národ je jediným legitímnym zdrojom politickej moci.
Nacionalizmus sa usiluje o vytvorenie a udržanie jednotnej národnej identity založenej na spoločných sociálnych charakteristikách. To je kultúra, etnická príslušnosť, geografická poloha, jazyk, politika, náboženstvo, tradície a kolektívne historické pozadie.
Národná jednota a solidarita
Okrem toho sa nacionalizmus usiluje o podporu národnej jednoty a solidarity. V priebehu dejín sa pojem nacionalizmus rozdelil na občiansky a etnický nacionalizmus. Občiansky nacionalizmus sa spája s myšlienkami francúzskeho politického filozofa Jeana-Jacquesa Rousseaua počas Francúzskej revolúcie. Podľa Rousseauovho občianskeho nacionalizmu je národ postavený na ľude (demos) a suverenita patrí národu aj jeho ľudu. Občiansky nacionalizmus je založený na inkluzívnych hodnotách slobody, tolerancie a rovnosti.
Na druhej strane nemecký filozof Johann Gottfried Herder koncipoval nacionalizmus ako prejav volksgeistu, osobitého ducha etnického národa, ktorý má svoje korene v jeho základných charakteristikách. V tomto pohľade je autentický národ spojený s konkrétnym územím, históriou a kultúrou. Etnický nacionalizmus sa objavil v Nemecku a ovplyvnil procesy budovania národa vo východnej Európe a Škandinávii. Zdôrazňoval pritom pocit spolupatričnosti definovaný etnickou identitou, jazykom, náboženstvom a podobnými atribútmi.
Etnický nacionalizmus
Zásadný význam má skutočnosť, že etnický nacionalizmus sa využíval na ospravedlnenie ohavných činov. Etnické čistky, genocída a holokaust voči Židom, Rómom a LGBT osobám. Bolo to možné pozorovať v nacistickom Nemecku a Mussoliniho Taliansku.
Napokon, existujú tri paradigmy na pochopenie pôvodu a základov nacionalizmu.
Primordializmus, niekedy označovaný ako perenializmus, predpokladá, že národy existovali vždy a nacionalizmus je prirodzený jav. Etnosymbolizmus, ďalšia paradigma, vníma nacionalizmus ako dynamický a vyvíjajúci sa jav, pričom zdôrazňuje význam symbolov, mýtov a tradícií vo vývoji národov a nacionalizmu. Teória modernizácie, tretia paradigma, navrhuje, že nacionalizmus je novší spoločenský jav, ktorý vznikol v dôsledku sociálno-ekonomických štruktúr modernej spoločnosti vrátane industrializácie, urbanizácie a masového vzdelávania.
