Okultizmus, známy aj ako sektárstvo, je široký pojem zahŕňajúci rôzne teórie a praktiky, ktoré zahŕňajú vieru v nadprirodzené sily alebo bytosti a ich využívanie. V širšom zmysle okultizmus patrí mimo oblasti náboženstva a vedy a predstavuje kategóriu nadprirodzených presvedčení a praktík. Zahŕňa javy ako mystika, spiritualita, mágia, ako aj myšlienky ako mimozmyslové vnímanie a parapsychológia.
Rôzne formy
Je dôležité poznamenať, že okultizmus nadobúda rôzne formy a je ovplyvnený vonkajšími presvedčeniami. Jednotlivci môžu odvodzovať svoje presvedčenie od okultných praktík, zatiaľ čo iní môžu prijať okultné praktiky na základe už existujúcich presvedčení.
Manipulácia s prírodnými zákonmi
Okultné praktiky sa točia okolo predpokladanej schopnosti praktizujúceho manipulovať s prírodnými zákonmi v osobný prospech alebo v prospech klienta. Je potrebné zdôrazniť, že tieto praktiky sa vo všeobecnosti považujú za zlé len vtedy, ak zahŕňajú porušovanie morálnych zákonov. Niektorí antropológovia tvrdia, že jasné rozlíšenie medzi mágiou, ktorá je základným aspektom okultizmu, a náboženstvom nie je vždy možné, najmä v negramotných spoločnostiach. Tento argument však neplatí pre veľké náboženstvá, ktoré vnímajú prírodné aj morálne zákony ako nemenné.
Západná tradícia okultizmu, ako sa bežne chápe, vychádza zo starobylej tajnej filozofie, ktorá je základom všetkých okultných praktík. Táto tajná filozofia čerpá z helenistickej mágie, alchýmie, židovskej mystiky a s nimi súvisiacich textov. Corpus Hermeticum, zbierka textov pripisovaných Hermovi Trismegistovi, sa zaoberá astrológiou, okultnými vedami a duchovnou regeneráciou. Židovský príspevok pochádza z kabaly, mystického výkladu Tóry, ktorý sa v Európe presadil v stredoveku. Počas renesancie sa kabala spojila s hermetickými textami, čím vznikla hermetická kabalistická tradícia známa ako hermetizmus.
Magická prax
Hermetizmus zahŕňa teóriu aj magickú prax, pričom tá druhá sa vykresľuje ako prirodzená a dobrá mágia, odlišná od zlej mágie čarodejníctva alebo čarodejníctva. Súčasťou hermetizmu sa stala aj alchýmia, ktorej spojenie s tradíciou sa posilnilo so vznikom rozenkruciánstva na začiatku 17. storočia. Rozenkruciánstvo, údajné tajné bratstvo využívajúce alchymistickú symboliku a odovzdávajúce skrytú múdrosť, prežilo nástup empirickej vedy a umožnilo hladký prechod hermetizmu do obdobia osvietenstva.
V 18. storočí ezotericky orientovaní slobodomurári, ktorí nemohli nájsť okultnú filozofiu v rámci slobodomurárstva, prijali hermetizmus ako individuálni študenti aj ako skupiny okultných praktikov v kontinentálnej Európe. Keďže náboženská skepsa rástla a ortodoxia čelila odmietaniu, okultizmus si získal popularitu ako alternatívny spôsob hľadania spásy. Ľudia sa však namiesto dodržiavania hermetickej tradície obracali k novým formám okultizmu.
Špiritizmus ako alternatíva
Ako významné alternatívy sa objavili špiritizmus, prax komunikácie s duchmi zosnulých prostredníctvom živého média, a teozofia, spojenie západného okultizmu a východnej mystiky. Teozofia zohrala kľúčovú úlohu pri šírení okultizmu, ale za posledných 50 rokov zaznamenala pokles vplyvu.
Významnou osobnosťou, ktorá inšpirovala a šírila okultné učenie, bol Alistair Crowley. Crowley, ktorý sa považoval za najmocnejšiu osobu na svete a reinkarnovaného mága, zasvätil svoj život štúdiu temných umení čiernej mágie a okultizmu. Veľa cestoval, aby študoval východné náboženstvá a pohanské rituály, a nakoniec napísal „Knihu zákona“, ktorá má medzi okultistami vplyv dodnes.
Okultizmus vo svete
Okultizmus mal významný vplyv na rôzne časti sveta, najmä na západné národy. Postupne prenikol do každodenných činností, rozhovorov, náboženských rituálov a bohoslužieb. Spojenia medzi okultizmom, pohanstvom a animizmom sa často rozmazávajú a napriek oživeniu v 19. storočí sa okultné myšlienky len ťažko presadzovali v akademických kruhoch. Príležitostne však ovplyvnili tvorbu významných umelcov, ako napríklad básnika Williama Butlera Yeatsa a maliara Wassilyho Kandinského.
Pojem „okultizmus“ sa často spája so zlými konotáciami, najmä v západnom svete, kde vyvoláva predstavy čarodejníctva, kúziel, vyvolávania mŕtvych a rituálnych obetí. V niektorých východných kultúrach sa však náboženstvo a okultizmus často prelínajú a vytvárajú morálne neutrálnu formu. Západné okultné názory majú korene v tajných filozofiách, ako je helenistická mágia, alchýmia a židovská mystika.
Zvláštne schopnosti a vedomosti
Verí sa, že praktizujúci okultisti majú zvláštne schopnosti a vedomosti, ktoré sú prístupné len vybraným jednotlivcom alebo osobám s vysokým intelektom. Hľadajú skrytú múdrosť, napríklad kľúč k večnému životu. Ako sme už spomenuli, pojem „okultný“ znamená skrytý a v okultizme možno toto skryté poznanie interpretovať tromi spôsobmi:
Po prvé, je to poznanie dostupné výlučne zasvätencom, ktorí prešli náležitou prípravou. Tento druh poznania sa považuje za nebezpečný pre nepripravených, a preto sa nemôže široko šíriť.
Po druhé, ide o vedomosti zastreté Bohom, určené na pochopenie len niekoľkým vyvoleným intelektuálom. Okultisti veria, že Boh zanechal stopy, ktoré môžu interpretovať len tí, ktorých si Boh vybral.
Po tretie, ide o poznanie, ktoré odhaľuje neviditeľné sféry, energie alebo schopnosti, ktoré väčšina ľudí nepozná. Tento výklad zahŕňa mágiu a všetko nadprirodzené alebo paranormálne.
Kombinácia rôznych ciest
Mnohí praktizujúci okultných umení si osvojujú kombináciu rôznych ciest namiesto toho, aby sa držali jedného súboru pravidiel. Napríklad nie všetci okultisti zahŕňajú do svojich praktík mágiu a nie všetci sa venujú komunikácii so zosnulými. Každá sekta okultizmu, či už ide o slobodomurárov, čarodejnice, senzibilov, médiá, satanistov, nekromantov alebo praktizujúcich voodoo, sa riadi vlastnými názormi a praktikami. Aj keď okultisti žijú normálnym životom v spoločnosti, svoju spiritualitu vyjadrujú v bezpečí svojich domovov, lóží alebo covenov a zdieľajú ju len s tými, ktorí akceptujú ich spôsob života.
Stúpenci okultizmu často veria v komunikáciu s duchmi s cieľom získať moc a bohatstvo. Niektorí obmedzujú svoj kontakt s duchmi na tých, ktorí už zomreli, zatiaľ čo iní sa zaoberajú démonmi. Okultizmus sa spája aj s pohanstvom a animizmom, čo medzi jeho stúpencami udržiava strach a neistotu. Okultisti hľadajú spôsoby, ako upokojiť duchov a získať moc na ochranu pred svetom duchov. Pohanstvo aj okultizmus predstavujú modernizované západné verzie starovekého animizmu.
