Psychoanalýza, známa ako súbor psychologických teórií a terapeutických techník, pochádza z diela Sigmunda Freuda, rakúskeho neurológa a sociálneho filozofa. Freud sa všeobecne považuje za zakladateľa psychoanalýzy. Psychoanalýzu opisuje ako vyšetrovaciu disciplínu na skúmanie nevedomých duševných procesov, terapeutickú metódu na liečbu neurotických porúch a súbor psychologických poznatkov, ktoré sa vyvíjajú do novej vednej disciplíny.
Freudova práca
Freudova práca o kultúre, ovplyvnená odklonom alebo sublimáciou sexuálnej energie, a jeho skúmanie umenia slúžia ako základ pre rôzne formy psychoanalytickej kritiky. Jeho úvodné prednášky o psychoanalýze poskytujú komplexný prehľad Freudovej teórie. Jazyk psychoanalýzy, ako ho objasnili Jean Laplanche a Jean-Bertrand Pontalis, slúži ako základný sprievodca pojmami a terminológiou v tejto oblasti.
Aj keď sa Freudov život prelína s dejinami psychoanalýzy, jeho veda má korene v psychológii a biológii 19. storočia. Jeho výpady do antropológie a názory na duševný život divochov a neurotikov čerpajú inšpiráciu z teórií evolúcie a eurocentrizmu 19. storočia. Okrem toho jeho opisy nevedomia a koncepcia sexuality vďačia za veľa fyzike a hydraulike jeho doby.
Neustále revidovanie
Freud svoje teórie neustále reviduje, pričom ich úpravy úzko súvisia s vývojom v klinickej praxi. Od raných terapeutických techník, ako je hypnóza a katarzia, prechádza k hovoriacej liečbe, pričom postupne zdôrazňuje nevedomie a široké dimenzie sexuality vrátane orálnych a análnych aspektov.
Stojí za zmienku, že Freud a Carl Jung, kedysi považovaný za Freudovho korunného princa, sa výrazne líšia v dôraze na sexualitu, čo viedlo k veľkým nezhodám medzi nimi. Napriek kritike mali Freudove teórie veľký vplyv na chápanie sexuality v 20. storočí, spochybnili predstavu, že deti sú asexuálne, a zdôraznili ich vlastný sexuálny život.
Technika psychoanalýzy
Technika psychoanalýzy, ako ju vyvinul Freud, zahŕňa voľnú asociáciu, pričom pacient leží na pohovke a analytik ho pozorne počúva. Skúmajú sa sny a spomienky, čo umožňuje rekonštruovať a interpretovať nevedomé fantázie, želania a potlačené spomienky z detstva, často so sexuálnym obsahom. Prenos, reaktualizácia nevedomého materiálu vo verbálnej forme, zohráva v terapeutickom procese ústrednú úlohu.
Typická psychoanalýza pozostáva z denných sedení trvajúcich 50 minút, pričom pacient pred získaním kvalifikácie analytika absolvuje osobnú analýzu a prísny výcvik. Psychoanalýza ovplyvnila príbuzné terapeutické metódy, a Aj keď je široko praktizovaná, chýbajú jej štandardizované lekárske alebo právne definície. Profesiu regulujú rôzne národné združenia, ktoré stanovujú normy praxe.
Vedecká spornosť
Vedecký charakter psychoanalýzy zostáva sporný. Niektorí tvrdia, že jej chýba vedecká a terapeutická hodnota, zatiaľ čo iní uznávajú jej význam. Vynára sa otázka falzifikovateľnosti, keďže kritici tvrdia, že Freudove teórie sa snažia skôr o potvrdenie než o testovanie na základe falzifikovateľných kritérií.
Freudova kariéra bola poznačená rozchodmi s kedysi blízkymi kolegami, čo odzrkadľuje históriu rozkolov a štiepení v psychoanalytickom hnutí. Súčasná psychoanalýza má svoje korene vo Freudovi, ale líši sa v zameraní a interpretácii. Psychológia ega, Kleinianova analýza, teória objektových vzťahov a lacanovská analýza patria medzi hlavné postfreudovské prúdy v tejto oblasti.
