Pojem „relativizmus“ sa vzťahuje na súbor tvrdení alebo domnelých právd o určitých javoch. Relativista tvrdí, že tieto tvrdenia sú:
- Pravdivé alebo nepravdivé sú len vo vzťahu k dodatočnému faktoru alebo parametru, ktorý nie je explicitne uvedený v samotných výrokoch.
- Týmto parametrom je osoba alebo skupina ľudí, ktorí vynášajú úsudok, alebo niečo, čo je ekvivalentné skupine ľudí, napríklad kultúra alebo jazyk.
- Neexistuje žiadna objektívna pravda alebo nepravda, čo znamená, že neexistuje pravda alebo nepravda, ktorá by sa týkala výlučne objektov zahrnutých do javov, nezávisle od subjektov, ktoré tieto úsudky vynášajú.
Zoberme si príklad, v ktorom sa relativizmus zdá byť celkom pravdepodobný: porovnávanie chuti jedla. Existuje jednoznačná odpoveď na otázku, či mrkva chutí lepšie alebo horšie ako uhorky? Relativista by v tomto kontexte tvrdil, že odpoveď existuje len vo vzťahu ku konkrétnemu degustátorovi. Pre Mary môže mrkva chutiť lepšie ako uhorky, zatiaľ čo pre Freda chutia uhorky lepšie ako mrkva. Podľa relativistu neexistuje žiadna ďalšia otázka o tom, kto má pravdu. Otázka, či mrkva chutí lepšie ako uhorky, je bez ďalšieho odkazu na osobu degustátora nezmyselná. Z pohľadu relativistu sú úsudky Freda a Márie nesprávne interpretované, ak sa považujú za názory o nejakej nerelatívnej pravde. Keďže chuť je relatívna, na takýto spor by nemal byť priestor.
Existuje mnoho foriem relativizmu, ktoré sú spornejšie, a teda zaujímavejšie ako relativizmus o chuti jedla. Ontologickí relativisti tvrdia, že existencia je relatívna, pričom tvrdia, že rôzne jazyky, kultúry alebo pojmové schémy uznávajú rôzne triedy objektov a vlastností a otázky existencie sú mimo takýchto pojmových schém nezmyselné.
Azda najzaujímavejším príkladom je etický relativizmus. Etickí relativisti navrhujú, že úsudky o tom, čo je správne a čo nie, sú relatívne pre jednotlivcov, spoločnosti alebo kultúry.
