Pochopenie seba samého a svojho miesta vo svete je snahou ľudí od počiatku civilizácie. Filozofi, psychológovia a vedci postulovali nespočetné množstvo teórií, ale jedným z mimoriadne prenikavých pohľadov je teória identity. Takže čo je teória identity?“ Teória identity vo svojej podstate skúma prepojenie medzi našou mysľou a fyzickým mozgom a naznačuje, že duševné stavy sú v skutočnosti stavmi mozgu.
Čo je to teória identity?
Ak sa pozrieme priamo dovnútra, teória identity vo filozofii mysle tvrdí, že myseľ a mozog sú totožné. Je to názor, že to, čo považujeme za duševné stavy – ako sú naše pocity, presvedčenia a túžby – nie je nič iné ako špecifické stavy mozgu. Na rozdiel od dualizmu, ktorý tvrdí, že myseľ a telo sú odlišné entity, teória identity tvrdí, že sú jedno a to isté.
Historické pôvody teórie identity
Často sa hovorí, že pochopenie histórie je kľúčom k pochopeniu súčasnosti. Teória identity nie je výnimkou. Vznikla v 50. a 60. rokoch 20. storočia ako priama reakcia na behaviorizmus, skoršiu psychologickú teóriu.
Pád behaviorizmu
Behaviorizmus predpokladal, že všetko ľudské správanie je naučené prostredníctvom interakcie s prostredím. Snažil sa však vysvetliť vnútorné skúsenosti, ako sú pocity a presvedčenia.
Vznik teórie identity
Pri uvedomení si týchto obmedzení filozofi ako J. J. C. Smart a U. T. Place navrhli teóriu identity ako celistvejšie chápanie ľudskej mysle.
Mozog vs. myseľ:
Niekto sa môže zamyslieť, ak sú myseľ a mozog skutočne totožné, prečo máme dva pojmy? Odpoveď spočíva v našom historickom chápaní.
Mozog
Hmatateľný, fyzický orgán vo vnútri našej lebky. Je zodpovedný za naše kognitívne funkcie, emócie a správanie.
Myseľ
Abstraktnejší pojem, ktorý predstavuje naše vedomie, vnímanie a individualitu.
Teória identity odvážne tvrdí, že tieto rozdiely sú len sémantické, a zdôrazňuje, že naše duševné procesy sú hlboko zakorenené vo fyziológii nášho mozgu.
Kľúčové pojmy v teórii identity
Typ identity
Naznačuje, že pre každý špecifický duševný stav existuje ekvivalentný špecifický stav mozgu.
Token identity
Tvrdí, že Aj keď každý prípad duševného stavu koreluje so stavom mozgu, neurčuje konkrétny typ stavu mozgu.
Implikácie teórie identity
Čo sa stane, keď prijmeme myšlienku, že naša myseľ a mozog sú rovnaké?
Vyvrátenie dualistických názorov
Už žiadne oddeľovanie tela a duše. Sme zjednotené entity.
Pochopenie duševných porúch
Pohľad založený na mozgu môže spôsobiť revolúciu v metodikách liečby.
Etické dôsledky
Ak sú duševné stavy stavmi mozgu, debata o smrti mozgu, vedomí a iných nervových stavoch získava nový rozmer.
Teória identity vs. iné filozofické názory
Dualizmus
Verzia v oddelenie mysle a tela, často pripisovaná Renému Descartovi.
Funkcionalizmus
Mysl je to, čo mozog robí. Zameriava sa na úlohy alebo funkcie duševných stavov.
Fyzikalizmus
Každý stav je fyzikálny stav. Nešpecifikuje však vzťah medzi mentálnym a fyzickým stavom, ako to robí teória identity.
Kritiky a obmedzenia
Žiadna teória nie je bez kritikov. Medzi niektoré kritiky patria:
Viacnásobná realizovateľnosť
Ak môžu mať rôzne druhy podobné duševné stavy, ale rozdielne štruktúry mozgu, ako môžu byť duševné stavy totožné so stavmi mozgu?
Neurálna plasticita
Schopnosť mozgu prispôsobovať sa a meniť spochybňuje predstavu o pevnej zhode medzi stavmi.
Moderný pohľad na teóriu identity
V dobe neurovedy a pokročilého zobrazovania mozgu sa teória identity stretáva s obnoveným záujmom a úpravami.
Neurofilozofia
Filozofi ako Patricia Churchlandová sa zasadzujú za užšiu spoluprácu medzi filozofiou a neurovedou.
Kognitívna veda
Táto interdisciplinárna oblasť sa často opiera o princípy teórie identity, aby prepojila psychológiu, antropológiu a neurovedy.
Časté otázky o identite teórií
Čo je hlavnou myšlienkou teórie identity?
Teória identity tvrdí, že duševné stavy a stavy mozgu sú totožné, čo znamená, že myseľ je v podstate mozog.
Popiera teória identity existenciu duše?
Aj keď priamo nepopiera existenciu duše, spochybňuje dualistické názory, ktoré oddeľujú myseľ a dušu od tela.
Ako teória identity ovplyvňuje naše chápanie duševného zdravia?
Spresňuje, že duševné poruchy majú korene vo fyziológii mozgu, čo ovplyvňuje liečbu a výskum.
Prečo vznikla teória identity?
Vznikla ako reakcia na obmedzenia behaviorizmu, ktorý nedokázal vysvetliť vnútorné zážitky.
Je teória identity všeobecne prijímaná?
Nie. Ako všetky filozofické perspektívy má svojich zástancov a odporcov.
Ako ovplyvnila teóriu identity moderná veda?
Postupy v oblasti neurovedy a zobrazovania mozgu podporili túto teóriu, ale priniesli aj nové výzvy a otázky.
Zhrnutie
Otázka „Čo je teória identity?“ odkrýva hlboké skúmanie ľudskej mysle a jej vzťahu k mozgu. Aj keď teória identity nie je bez problémov, významne formovala filozofické, psychologické a neurovedecké diskusie. S rozvojom technológií a výskumných metód sa naše chápanie môže vyvíjať, ale jadro skúmania podstaty našej existencie zostáva nadčasové
