Čo určuje hodnotu produktu? Je to cena, ktorú naň predajca nalepí? Alebo je to hlbšie a súvisí to s úsilím, ktoré sa vynaložilo na jeho výrobu? Poďme preskúmať teóriu pracovnej a nákladovej hodnoty.
Socializmus a komunizmus
Komunizmus a socializmus sa v zásade opierajú o pracovnú teóriu hodnoty a tvrdia, že hodnotu tovaru určuje výlučne práca pri výrobe. To však prehliada subjektívnu teóriu hodnoty, ktorá tvrdí, že hodnotu do veľkej miery určujú individuálne preferencie a dynamika trhu (trh tvoria jeho účastníci, jednotliví ľudia z celého sveta, trh sám o sebe nie je samostatná entita). Tento rozpor môže tieto ideológie destabilizovať, čo vedie k praktickej neefektívnosti, nedostatku inovácií a nesprávnemu rozdeľovaniu zdrojov. V dôsledku toho sa tieto vyvrátené teórie nedarí preniesť do reálneho sveta.
Súvisiaci článok: Čo je subjektívna teória hodnoty a ako vyvracia socializmus
Centrálne plánovanie
Na tento nedostatok trpí aj centrálne plánovanie v rámci štátnych služieb. Štáty majú v princípe monopol napríklad na školstvo, zdravotníctvo, sociálne poistenie, políciu, súdnictvo a rozhodcovské súdenie, reguláciu a podobne. Keďže sa v týchto monopolných oblastiach o veciach rozhoduje väčšinou v rámci jednej komisie alebo jedného ministerstva, je v reálnom svete takmer nemožné merať kvalitu, dopyt alebo samotnú HODNOTU štátom poskytovaných služieb, keďže je ich poskytovanie závislé na tabuľkách alebo domnienkach politikov a úradníkov, nie na reálnom trhovom ocenení.
Ak chceme pochopiť základy hodnoty, musíme sa vrátiť späť do histórie, na začiatok 19. storočia, k prácam Davida Ricarda a Adama Smitha. Títo renomovaní ekonómovia navrhli, že hodnota tovaru alebo služby závisí od práce vynaloženej na ich výrobu, čo je pojem známy ako teória pracovnej hodnoty.
Uvažujme o jednoduchom príklade: povedzme, že pletenie svetra trvá dve hodiny a pečenie bochníka chleba tri hodiny. Podľa pracovnej teórie hodnoty je chlieb hodnotnejší, pretože si vyžaduje viac hodín práce. Je to však univerzálna pravda?
A nákladová teória hodnoty? Táto teória rozširuje pracovnú teóriu hodnoty tým, že tvrdí, že hodnota tovaru alebo služby je určená nielen prácou vynaloženou na jeho výrobu, ale aj nákladmi na použité zdroje. Ak teda napríklad náklady na vlnu prudko stúpnu v dôsledku jej nedostatku, hodnota svetra môže byť vyššia ako hodnota chleba, Aj keď výroba chleba si vyžiadala viac hodín práce.
Sú však tieto teórie neomylné?
V praxi je hodnota výrobku často diktovaná dopytom na trhu a subjektívnym vnímaním spotrebiteľov, ako to predpokladá subjektívna teória hodnoty. Napríklad zlatý náhrdelník posiaty diamantmi si vyžaduje menej práce ako stavba domu. Ale cena náhrdelníka by mohla byť vyššia kvôli jeho vnímanej vzácnosti a estetickej príťažlivosti.
Okrem toho výlučné prepojenie hodnoty výrobku s prácou môže mať nepredvídateľné dôsledky. Mohlo by to motivovať k neefektívnym pracovným postupom. Tiež aj prehliadnuť úlohu inovácií a technológií pri skracovaní pracovného času a zvyšovaní produktivity. Tieto teórie majú určitý význam pre pochopenie ekonomických systémov. Môžu zlyhať pri zohľadnení zložitosti a dynamiky, ktoré sú súčasťou ekonomík a medziľudskej komunikácie (pomocou peňazí) v reálnom svete.
Preto Aj keď teória pracovnej hodnoty a nákladová teória hodnoty môžu poskytnúť základné poznatky o fungovaní ekonomík, sú len časťou skladačky. Prílišné spoliehanie sa na tieto teórie, najmä bez zohľadnenia mnohostrannej povahy ekonomík, by mohlo viesť k skreslenému vnímaniu hodnoty a následne k politikám, ktoré nemusia vždy slúžiť najlepším záujmom spoločností.
Pochopenie ekonomických teórií, ako pracovná teória hodnoty a nákladová teória hodnoty, nám môže poskytnúť nástroje kritického myslenia, ktoré nám pomôžu orientovať sa v zložitom svete ekonómie. Tak ako pri všetkých teóriách, musíme ich vnímať skôr iba ako súčasť väčšieho, zložitejšieho rámca. A nie ako absolútne. Musíme vedieť o ich obmedzeniach.
Odporúčam dočítať: Čo je teória subjektívnej hodnoty a ako vyvracia pracovnú a nákladovú teóriu hodnoty
