Utilitarizmus je filozofická teória, podľa ktorej je najetickejšie také konanie, ktoré maximalizuje úžitok alebo šťastie pre čo najväčší počet ľudí. Je to forma konsekvencializmu, podľa ktorej sú pri určovaní správneho a nesprávneho konania najdôležitejšie jeho výsledky alebo dôsledky. Základný princíp utilitarizmu, označovaný ako „princíp najväčšieho šťastia“, tvrdí, že konanie je správne, ak podporuje šťastie, a nesprávne, ak spôsobuje opak. Existujú dve hlavné formy utilitarizmu: utilitarizmus činu a utilitarizmus pravidla. Utilitarizmus činu tvrdí, že musíme brať do úvahy dôsledky každého jednotlivého činu, zatiaľ čo utilitarizmus pravidla zdôrazňuje celkové dôsledky prijatia určitého pravidla konania. Obe formy však majú spoločný základný princíp, ktorým je snaha o dosiahnutie čo najväčšieho celkového dobra alebo šťastia.
Na praktickom príklade si predstav, že sa skupina kamarátov rozhoduje, kde sa navečerať. Ak by sa rozhodli riadiť utilitaristickou filozofiou, vybrali by si reštauráciu, ktorá sa páči väčšine z nich, aj keď nie je absolútne obľúbená u niekoľkých jednotlivcov. Tento výber je utilitaristický, pretože jeho cieľom je maximalizovať celkové šťastie skupiny. (Rozhodovanie sa môže, no nemusí, riadiť demokratickým rozhodnutím alebo konsenzom)
Má Batman morálnu povinnosť ukončiť Jokerov život?
Ak by sme túto otázku položili Batmanovi, ktorý dôsledne dodržiava prísne pravidlo proti vražde, jeho odpoveď by bola jednoznačne nie. V žiadnom prípade. Jeho morálny kompas v podstate do veľkej miery čerpá z filozofie Immanuela Kanta, čo naznačuje Kantov prístup k etike. Bez ohľadu na mieru Jokerovej zlovôle Batman pevne verí v nedotknuteľnosť určitých etických hraníc, pričom vziať život je priestupok, ktorého sa odmieta dopustiť.
Postavme sa však tvárou v tvár krutej realite: Jokerovo smrtiace vyčíňanie neprestane. Áno, Batman by ho dal uväzniť v Arkham Asylum, ale Jokerove opakované úteky sú nevyhnutné a zakaždým, keď sa vyhne zajatiu, pokračuje vo svojej vražednej činnosti, spôsobuje škody a vzbudzuje strach. Môžeme v tomto svetle zbaviť Batmana akejkoľvek viny, keď sa Jokerovo násilie obnoví?
Pri nespočetných príležitostiach mal Batman možnosť ukončiť Jokerov život. Má moc ochrániť každého, kto sa niekedy stane obeťou Jokera. Vzniká teda morálna dilema: ak má človek možnosť zastaviť vraha a zdrží sa toho, zachováva si jeho nečinnosť morálnu integritu? Alebo ich odmietnutie podniknúť potrebné kroky ich morálne poškvrní?
Existujú však aj alternatívne etické perspektívy. Čo keby sme presunuli pozornosť z motívov, ktoré vedú naše konanie, na výsledky, ktoré prináša? Tento dôsledkový pohľad je obsiahnutý v morálnej teórii známej ako utilitarizmus. Posudzuje činy na základe ich výsledkov alebo dôsledkov, pričom úmysly považuje za nepodstatné. Podľa tejto optiky sa činy, ktoré vedú k dobrým výsledkom, považujú za cnostné.
Prečo teda Batmana označiť za kantovca? Etický rámec navrhnutý nemeckým filozofom 18. storočia Immanuelom Kantom, známy ako kantovstvo, je pomerne jednoduchý. Výstižnejšie povedané, je neochvejný. Kantovstvo (kantianizmus) zdôrazňuje prísne dodržiavanie etických noriem. Výnimky alebo ospravedlnenia pre porušenie týchto pravidiel sa nikdy nepripúšťajú. Batman sa totiž snaží zostať verný svojim zásadám bez ohľadu na okolnosti.
Čo definuje „dobrý“ výsledok a samotný úžitok, resp. dobrú utilitu
Čo teda definuje „dobrý“ výsledok? Moderný utilitarizmus, ktorý v 18. storočí zaviedli britskí filozofi Jeremy Bentham a John Stuart Mill, vychádza zo starogréckych mysliteľov, ako bol Epikuros. Všetci sa zhodli na tom, že zásluhy činov by sa mali hodnotiť na základe šťastia alebo potešenia, ktoré prinášajú. Podľa ich názoru šťastie slúži ako konečný cieľ, hnacia sila všetkých našich snáh.
Uvažujte takto: väčšinu vecí, ktoré robíte, robíte v snahe dosiahnuť určitý cieľ. Študujete, aby ste dosiahli vysoké známky, pracujete, aby ste zarobili peniaze. Čo však poháňa túžbu po vysokých známkach alebo peniazoch? Dôvody môžu byť rôzne – môže to byť snaha o intelektuálne potvrdenie, hľadanie rodičovského uznania alebo snaha o získanie titulu, ktorý povedie k vytúženej kariére. Prečo však túžite práve po tejto kariére? Prečo sa snažíme získať uznanie?
Môžeme pokračovať v skúmaní, ale nakoniec sa naše úvahy zjednotia na pocite: „Túžim po tom, čo robím, pretože verím, že mi to prinesie radosť.“ Táto snaha o dosiahnutie šťastia je univerzálnou konštantou, všetci sa o ňu usilujeme. Utilitaristi tvrdia, že tento spoločný cieľ by mal byť základom našich morálnych zásad.
Podobne ako Kant, aj utilitaristi sa zhodujú v tom, že etické teórie by mali byť všeobecne platné. Navrhujú však, aby tieto teórie boli zakorenené v univerzálne reliabilnom koncepte. Nie je nič základnejšie ako vrodená snaha hľadať radosť a vyhýbať sa utrpeniu. Utilitarizmus ako taký sa často charakterizuje ako hedonistická etická teória, ktorá presadzuje, že dobro je synonymom potešenia. V dôsledku toho by sme sa mali morálne usilovať o šťastie a usilovne pracovať na odvrátení bolesti.
Utilitarizmus a egocentrizmus a egoizmus
Utilitarizmus však nepodporuje egocentrizmus alebo egoizmus. Egoizmus naznačuje, že jednotlivci by sa mali usilovať o vlastný prospech. Naproti tomu utilitarizmus zastáva altruistický postoj a zdôrazňuje snahu o dosiahnutie šťastia nielen pre seba, ale pre čo najviac vnímajúcich bytostí. Formálne povedané, „mali by sme vždy konať tak, aby sme dosiahli čo najvyššiu úroveň dobra pre čo najviac ľudí“. To sa označuje ako princíp užitočnosti.
Samozrejme, len málokto by spochybnil filozofiu, ktorá podporuje snahu o dosiahnutie pôžitku. Niekedy si však maximalizácia celkového šťastia môže vyžadovať osobnú obeť, akceptovanie menšieho osobného potešenia v prospech širšieho dobra. Zoberme si scenár, v ktorom vám rodina dovolí vybrať si na narodeninovú večeru ľubovoľnú reštauráciu. Thajská kuchyňa by vám síce priniesla najväčšiu radosť, ale zvyšok vašej rodiny by bol nespokojný. Ak sa rozhodnete pre čínsku kuchyňu – kuchyňu, ktorú všetci považujú za prijateľnú – preukázali ste utilitárne zmýšľanie. Vybrali ste si činnosť, ktorá optimalizuje celkové skupinové šťastie, aj keď to nemusí byť vaša najpreferovanejšia možnosť.
Problém vyplýva zo skutočnosti, že väčšina z nás má sklon byť vo svojej podstate zameraná na seba. Máme prirodzený sklon uprednostňovať svoje vlastné záujmy. Aj keď záujem o seba je zdravou stratégiou prežitia, utilitaristi tvrdia, že v oblasti etiky nemá každý jednotlivec napriek svojim jedinečným vlastnostiam väčšiu dôležitosť ako ďalší človek. Na vašich záujmoch záleží, ale nie viac ako na záujmoch kohokoľvek iného.
Utilitarizmus a individualizmus
Možno s touto zásadou súhlasne prikyvujete. Koniec koncov, všetci sa radi považujeme za veľkorysých a nezištných. Napriek vašej nepochybne príjemnej povahe je však dôležité uznať, že záležitosti sa často zdajú byť podstatne zásadnejšie, vo väčšej stávke, keď sa týkajú vás, než keď sa týkajú neznámej osoby. Preto utilitaristi odporúčajú, aby sme svoje morálne rozhodnutia robili z pohľadu láskavého, nestranného pozorovateľa.
Namiesto uvažovania o tom, čo by som mal urobiť, navrhujú, aby som zvážil, akú radu by som poskytol skupine neznámych osôb. Týmto spôsobom si zachovávam dobrotivý postoj, ale moje emócie sú od situácie oddelené. Stávam sa skôr pozorovateľom než účastníkom. Tento pohľad s väčšou pravdepodobnosťou poskytne spravodlivé a nezaujaté posúdenie najlepšieho postupu pre skupinu ako celok.
Aby sme utilitarizmus vzali pod drobnohľad, presuňme sa do Myšlienkovej bubliny, aby sme sa rýchlo ponorili do „bleskovej filozofie“. Toto myšlienkové cvičenie navrhol britský filozof 20. storočia Bernard Williams: Jim počas botanickej expedície v Južnej Amerike narazí na skupinu 20 domorodcov a niekoľkých vojakov. Skupine domorodcov hrozí poprava za vzburu proti ich tyranskému režimu. Vodca vojakov ponúkne Jimovi ako návštevníkovi ich krajiny možnosť zabiť jedného zo zajatcov. Ak Jim súhlasí, zvyšných 19 osôb bude ušetrených. Ak odmietne, vojaci popravia všetkých 20 protestujúcich. Aký postup je pre Jima správny? A čo je dôležitejšie, čo by ste urobili na jeho mieste?
Willamsova kritika utilitarizmu
Williams použil tento scenár ako kritiku utilitarizmu. Podľa tejto teórie by mal Jim obetovať jedného jedinca, aby zachránil 19. Williams však tvrdí, že žiadna etická teória by nemala vyžadovať odňatie nevinného života. Z kantovského hľadiska tvrdí, že nie je Jimovou vinou, že veliteľ vojakov je úplne nemorálny, a Jim by si nemal doslova zašpiniť ruky krvou, aby situáciu napravil.
Utilitarizmus teda napriek svojej zdanlivej jednoduchosti kladie prísne morálne požiadavky. Uznáva, že existujeme vo svete, v ktorom občas dochádza k ohavným činom. Ak sme náhodou prítomní a máme prostriedky na zlepšenie situácie, sme povinní konať, aj keď to zahŕňa morálne pochybné rozhodnutia. Ak zostaneme nečinní, zatiaľ čo dochádza k škodám, ktorým sa dá predísť, naše ruky sú obrazne povedané pošpinené. V dôsledku toho by Jim nemal svoje rozhodnutie považovať za zabitie jedného človeka. Táto osoba už bola odsúdená na zánik, keďže všetci boli určení na popravu. Namiesto toho by mal Jim vnímať svoj čin ako nevyhnutné opatrenie na záchranu 19 životov. Podobne aj Batman musí konečne skoncovať s Jokerom.
Ak sa teraz rozhodnete zaujať utilitaristický morálny postoj, máte na výber niekoľko ciest. Keď Bentham a Mill pôvodne navrhli svoju etickú teóriu, mala podobu, ktorá je dnes známa ako utilitarizmus činu, označovaný aj ako klasický utilitarizmus. Podľa neho by ste mali v každej situácii zvoliť také konanie, ktoré prinesie najvýznamnejší úžitok pre väčšinu. Niekedy sa však konanie, ktoré vedie k najväčšiemu prospechu pre najvýznamnejší počet, môže javiť ako morálne odsúdeniahodné.
Príklad
Uveďme si príklad. Predstavme si chirurga s piatimi pacientmi, ktorí čakajú na transplantáciu orgánov. Jeden potrebuje srdce, ďalší pľúca, dvaja potrebujú obličky a posledný potrebuje pečeň. Chirurg si je dostatočne istý, že títo pacienti zomrú skôr, ako sa dostanú na prvé miesto transplantačného zoznamu. Zhodou okolností jeho sused, ktorý vedie osamelý život bez rodiny a nie je príliš obľúbený, by bol ideálnym darcom orgánov pre všetkých piatich pacientov. Lekár si je vedomý, že neprítomnosť tohto muža by zostala bez povšimnutia. Preto sa z hľadiska úkonu – utilitarizmu zdá, že chirurg by mal obetovať suseda, aby zachránil svojich piatich pacientov, aj keď je to pre suseda pochmúrna ponuka. Stelesňuje princíp najväčšieho dobra pre najväčší počet.
Áno, stratil by sa nevinný život, ale ušetrilo by sa päť ďalších životov. Môže sa to zdať kruté, ale pamätajte, že bolesť je univerzálna, bez ohľadu na to, kto ňou trpí. Preto smrť suseda nie je tragickejšia ako smrť ktoréhokoľvek z piatich pacientov. V skutočnosti by jeho smrť bola päťkrát menej tragická ako smrť všetkých piatich z nich dohromady.
Nový – pravidlový utilitarizmus
Tento druh myšlienkových experimentov viedol niektorých utilitaristov k sformulovaniu novej verzie ich teórie, známej ako pravidlový utilitarizmus. Táto variácia predpokladá, že by sme sa mali riadiť pravidlami, ktoré vo všeobecnosti prinášajú najväčší úžitok pre najvýznamnejší počet ľudí. Áno, môžu nastať prípady, keď odňatie nevinného života prinesie najväčší úžitok pre najvýznamnejší počet ľudí. Utilitaristi pravidiel nás však nabádajú, aby sme uvažovali v širšom, dlhodobom meradle. V konečnom dôsledku by spoločnosť, v ktorej sú nevinní ľudia násilne využívaní ako darcovia orgánov, mala pravdepodobne podstatne menší úžitok ako spoločnosť, v ktorej jednotlivci nežijú v neustálom strachu z takéhoto osudu. Preto nám utilitarizmus pravidiel umožňuje zdržať sa konania, ktoré by mohlo optimalizovať užitočnosť v krátkodobom horizonte, a namiesto toho sa rozhodnúť pre dodržiavanie pravidiel, ktoré zabezpečujú maximálnu užitočnosť po väčšinu času. Ako človeku, ktorý vlastní orgány, by vám táto filozofia mohla vyhovovať.
Napriek tomu stojí za zmienku, že ak by bol Batman utilitarista ktorejkoľvek odrody, Jokerove vyhliadky do budúcnosti by sa zdali byť pochmúrne.
