Doxxing je akt verejného odhalenia alebo zverejnenia súkromných alebo osobných informácií o osobe bez jej súhlasu, zvyčajne so zlým úmyslom.
Čo je doxxing?
Doxxing sa často vykonáva online, zvyčajne ako forma obťažovania alebo s cieľom zastrašiť a poškodiť cieľovú osobu. Informácie použité na „doxx“ sa zvyčajne získavajú hackerským útokom, sociálnym inžinierstvom alebo poskladaním verejne dostupných informácií z rôznych zdrojov. Tieto informácie môžu zahŕňať údaje, ako je celé meno, adresa, telefónne číslo, e-mailová adresa, pracovisko alebo iné citlivé údaje danej osoby. Doxxeri môžu zhromažďovať tieto osobné údaje a potom ich verejne zverejňovať na platformách sociálnych médií.
Aké sú dôsledky doxxingu?
Doxxing je nielen škodlivý, ale aj porušuje súkromie a môže mať vážne dôsledky pre osoby, na ktoré je zameraný. Platformy sociálnych médií majú často zavedené zásady boja proti doxxingu. Platformy môžu podniknúť kroky proti používateľom, ktorí sa do takýchto činností zapájajú, vrátane pozastavenia alebo zablokovania ich účtov.
Dôsledky doxxingu môžu byť vážne a môžu viesť k narušeniu súkromia, obťažovaniu, krádeži identity, prenasledovaniu alebo dokonca k fyzickej ujme. Môže tiež viesť k poškodeniu dobrej povesti, strate zamestnania a psychickému utrpeniu obete.
Je dôležité poznamenať, že doxxing je v mnohých jurisdikciách nezákonný, pretože porušuje zákony o ochrane súkromia a môže sa považovať za formu obťažovania alebo prenasledovania.
Aké sú počiatky doxxingu?
Prax doxxingu vznikla v počiatkoch internetu a možno ju vysledovať až do 90. rokov 20. storočia. Predpokladá sa, že výraz „dox“ je odvodený od skratky „docs“ alebo „documents“. Spočiatku sa vzťahoval na akt verejného zverejnenia osobných dokumentov alebo informácií jednotlivca na internete. Postupom času sa výraz „doxing“ alebo „doxxing“ začal používať vo väčšej miere.
Pôvod doxxingu možno spojiť aj s rôznymi online komunitami vrátane bulletin board systémov (BBS), online fór a prvých platforiem sociálnych sietí. V týchto komunitách sa jednotlivci niekedy dostávali do sporov alebo konfliktov. Ako formu odvety sa jedna strana pokúšala zhromaždiť osobné informácie o druhej strane a verejne ich zverejniť.
Doxxing získal ďalšiu pozornosť a význam s nárastom online aktivizmu a hnutí za sociálnu spravodlivosť. V niektorých prípadoch aktivisti zverejňovali osobné informácie o osobách, o ktorých sa domnievali, že sú zapojené do škodlivých činností alebo zastávajú neprijateľné názory. Považovali to za prostriedok, ako vyvodiť zodpovednosť voči ľuďom za ich činy alebo názory.
Doxxing však prekonal svoje pôvodné korene a stal sa nástrojom obťažovania, pomsty a zastrašovania. V súčasnosti sa spája so zlým úmyslom a táto praktika je všeobecne odsudzovaná vzhľadom na potenciálnu škodu, ktorú môže spôsobiť súkromiu, bezpečnosti a pohode jednotlivcov.
Aj keď sa doxxing stal rozšírenejším s rozvojom internetu a sociálnych médií, základné správanie spočívajúce v zverejňovaní osobných informácií alebo v zapojení sa do verejného hanobenia existovalo v rôznych formách už dávno pred digitálnym vekom. Internet jednoducho uľahčil šírenie a vplyv týchto činností vo väčšom meradle.
