Vysvetlíme, čo je globalizácia, aké sú jej charakteristiky, typy a príklady. Tiež jej príčiny a dôsledky a jej výhody a nevýhody.
Čo je globalizácia?
Globalizácia je celosvetový hospodársky, sociálny, politický, technologický a kultúrny proces, ktorý sa vyznačuje postupnou integráciou a interakciou medzi krajinami, ľuďmi a inštitúciami.
V širšom zmysle slova možno počiatky globalizácie vystopovať v období objavov, v 15. až 17. storočí, keď Európania skúmali Ameriku a ďalšie regióny sveta. Presnejšie sa často hovorí, že globalizácia sa začala na konci druhej svetovej vojny v roku 1945 a zintenzívnila sa s koncom studenej vojny na konci 20. storočia.
Proces globalizácie stále pokračuje, najmä v súvislosti s rozvojom počítačových sietí (internet) a nových telekomunikačných technológií, vďaka ktorým sa geograficky vzdialené obyvateľstvo a trhy dostali do vzájomného kontaktu.
Globalizácia je jedným zo znakov súčasnej doby. Všeobecne sa spája s expanziou kapitalizmu a demokracie a s hodnotami, ako sú multikulturalizmus a rozmanitosť. Viedla však aj k oživeniu protichodných tendencií, ako je rasizmus a nacionalizmus, a k vzniku antiglobalizačných skupín, ktoré kritizujú niektoré jej účinky, ako je nerovnosť medzi krajinami, vzostup nadnárodných korporácií a strata pôvodných tradícií a identít.
Charakteristika globalizácie
Hlavné charakteristiky globalizácie možno zhrnúť takto:
Internacionalizácia trhov. Tovar a služby sa veľmi ľahko dostanú do ktorejkoľvek časti sveta a výrobný, obchodný a finančný kapitál voľne cirkuluje.
Vytvorenie globálnej kultúry. Mnohé komunity, ktoré nikdy neboli vo vzájomnom kontakte, sa spájajú, čo ich tlačí k novému modelu kultúry, ktorý je menej zakorenený v lokálnom prostredí, čo vedie k prijatiu podobných zvykov, hodnôt a umeleckých prejavov na celom svete.
Závislosť na nových informačných a komunikačných technológiách. Internet a telekomunikácie sú pre globálny model kľúčové, pretože umožňujú vykonávať operácie v rekordne krátkom čase po celom svete.
Prekonávanie geografických bariér. Koniec hraníc a budovanie globálnej spoločnosti sa zdá byť konečným osudom globalizácie, pretože jej procesy neberú veľký ohľad na územné hranice alebo národnosti.
Typy globalizácie
Existuje päť typov globalizácie: hospodárska (ekonomická), politická, kultúrna, technologická a sociálna.
Všetkých päť typov globalizácie sa navzájom ovplyvňuje. Napríklad technologický pokrok, ako sú počítače a internet, poháňa hospodárstvo, ktoré zasa ovplyvňuje kultúru prostredníctvom vývozu a dovozu tovaru a služieb. Politika zasa určuje smerovanie hospodárstva uzatváraním dohôd o voľnom obchode.
Hospodárska – ekonomická – globalizácia
Hospodárska globalizácia je najpokročilejším aspektom globalizácie. Spočíva v integrácii národných ekonomík a voľnom toku kapitálu. S týmto cieľom mnohé krajiny odstránili dovozné bariéry a podpísali dohody o voľnom obchode. Nadnárodné spoločnosti tak umiestňujú svoju výrobu do rôznych krajín alebo ju presúvajú z jednej krajiny do druhej, okrem iného v závislosti od nákladov, dostupnosti pracovnej sily, blízkosti trhov.
Okrem toho rastie význam digitálnej ekonomiky, ktorá okrem iného prináša inovácie, ako je elektronický obchod, mobilné aplikácie na predaj výrobkov a služieb, digitálne banky, trh s kryptomenami a ďalšie využitie technológie blockchain.
Okrem toho pokrok v oblasti konektivity a vytváranie online platforiem na spoluprácu dali vzniknúť novej kategórii pracovnej sily, „digitálnym nomádom“, čo sú ľudia, ktorí pracujú na diaľku a nepotrebujú pevné miesto.
Všetky tieto zmeny znamenajú nové ekonomické výzvy, ktoré podporujú medzinárodné diskusné fóra o finančnej stabilite a udržateľnom rozvoji, ako je skupina G20 (Group of Twenty) a iné.
Politická globalizácia
Politická globalizácia je proces zavádzania spoločných globálnych politických noriem. Hlavnou globálnou politickou inštitúciou je Organizácia Spojených národov (OSN). Ďalšími takýmito inštitúciami sú Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) a Medzinárodný trestný súd (ICC), ktorých cieľom je stanoviť globálne normy v konkrétnych oblastiach.
Politická globalizácia teda znamená čoraz užšie prepojenie medzi vládami rôznych krajín a ďalšími inštitúciami (ako sú rôzne mimovládne alebo mimovládne organizácie) s cieľom koordinovať činnosti, riešiť krátkodobé alebo štrukturálne problémy a definovať programy na globálnej úrovni. Niektoré z týchto otázok sú klimatické zmeny, medzinárodná bezpečnosť, ľudské práva a špecifické epizódy, ako sú vojny alebo zdravotné krízy.
Kultúrna globalizácia
Kultúrna globalizácia je výmena hodnôt a tradícií medzi krajinami, ktorá vedie k začleneniu nepôvodných prvkov do každej krajiny, čo v strednodobom horizonte vedie k relatívnej kultúrnej homogenizácii. Hlavnú úlohu v tomto procese zohráva rozvoj medzinárodného cestovného ruchu a prístup k tovaru a službám prostredníctvom digitálnych platforiem.
Kultúrna globalizácia sa tak prejavuje v oblastiach, ako je napríklad gastronómia, kde sa typické jedlá niektorých krajín konzumujú v iných a kombinujú sa s miestnymi gastronomickými tradíciami. Napomáha tomu mobilita obyvateľstva, zvýšený prístup k produktom na svetovom trhu, cirkulácia informácií a nadnárodné obchodné iniciatívy. To isté platí pre hudbu a inú kultúrnu spotrebu, ktoré vytvárajú hybridné formy.
Technologická globalizácia
Technologická globalizácia je využívanie spoločnej technológie a globálne zdieľaného technologického obsahu. Rozvoj internetu, šírenie digitálnych médií a rozvoj sociálnych sietí patria medzi hlavné činitele tohto typu globalizácie.
K technologickým inováciám v posledných rokoch patrí aj vývoj piatej generácie komunikačných technológií pre mobilné telefóny (tzv. 5G), popularizácia aplikácií na nákup a predaj produktov a služieb (napr. Amazon alebo Uber), technológia blockchain pre trh s kryptomenami a inými digitálnymi aktívami, virtuálne vzdelávacie platformy a iné.
Sociálna globalizácia
Sociálna globalizácia znamená vzájomné prepojenie ľudí z rôznych častí sveta a výmenu myšlienok a informácií na globálnej úrovni. Týka sa možnosti prekračovania štátnych hraníc v oblasti práce a voľného času a je do veľkej miery spôsobená rozšírením internetu a sociálnych sietí, mobilitou obyvateľstva za prácou, štúdiom alebo turistikou, virtuálnymi vzdelávacími platformami a prácou na diaľku.
Okrem toho sociálna globalizácia zahŕňa aj univerzalizáciu práv vďaka činnosti medzinárodných orgánov, ako je OSN, a globálnemu toku informácií prostredníctvom nových komunikačných technológií. To podporuje požiadavky na väčšiu slobodu prejavu a iné občianske a politické práva v rôznych krajinách. Podporuje tiež tlak spoločnosti v celosvetovom meradle alebo niektorých medzinárodných orgánov na konanie jednotlivých krajín, napríklad v prípadoch porušovania ľudských práv.
Príčiny globalizácie
Medzi príčinami globalizácie možno spomenúť tieto:
Nová svetová geopolitika 20. storočia. Vznik Spojených štátov ako novej svetovej veľmoci po druhej svetovej vojne a vytvorenie Európskej únie podnietili rast voľného obchodu. Tento proces sa zrýchlil po páde Berlínskeho múru v roku 1989 a rozpade Sovietskeho zväzu v roku 1991.
Rast globálnej ekonomickej výmeny. Postupné odstraňovanie dovozných ciel a iných prekážok obchodu spolu so vstupom na nové trhy viedlo k zvýšeniu obchodu s tovarom medzi krajinami.
Počítačová revolúcia. Rozvoj telekomunikácií, najmä internetu, prepojil trhy na celom svete nevídanou rýchlosťou.
Zlepšenie dopravy. Pokroky v komerčnej leteckej doprave a v pozemnej nákladnej doprave (železničnej a nákladnej) znížili náklady na dopravu a umožnili väčší tok tovaru a ľudí. V lodnej doprave sa vďaka rozšírenému používaniu kontajnerov ešte viac uľahčil pohyb veľkých objemov tovaru.
Dôsledky globalizácie
Medzi hlavné dôsledky globalizácie patria:
Celkové zlepšenie kvality života. Globalizácia zlepšila kvalitu života mnohých ľudí, ktorí majú teraz prístup k širokej škále a množstvu výrobkov a služieb, ktoré by v minulosti boli dostupné len pre malú časť obyvateľstva.
Zvýšenie bohatstva. Globalizácia viedla k zvýšeniu hrubého domáceho produktu (HDP) na celom svete a k zníženiu extrémnej chudoby. Napriek tomu sa nerovnosť medzi krajinami zvýšila.
Väčšia moc nadnárodných spoločností. Expanzia veľkých spoločností na piatich kontinentoch, z ktorých mnohé majú diverzifikovanú výrobu orientovanú na rôzne trhy, im dala veľkú moc, ktorá často sťažuje prežitie miestnych spoločností.
Zvýšený prístup k informáciám. Rozšírenie internetu a komunikačných technológií umožnilo väčšiemu počtu ľudí prístup k veľkému množstvu zdrojov informácií.
Multipolarita. Rozvoj procesu globalizácie viedol k zmene svetového hospodárskeho a politického centra, ktoré sa už nenachádza len v Spojených štátoch a Európe, ale aj v Číne a ďalších ázijských krajinách, ako sú Japonsko a India.
Výhody a nevýhody globalizácie
Ekonomika
Stimuluje hospodársky rozvoj v menej rozvinutých krajinách. Udržiava nerovnosť medzi krajinami a zvyšuje nebezpečenstvo globálnych recesií.
Politika
Podporuje pozornosť verejnosti k ľudským právam. Znižuje rozhodovaciu právomoc národných vlád.
Kultúra
Podporuje toleranciu a porozumenie medzi kultúrami. Znižuje kultúrnu rozmanitosť.
Zamestnanosť
Podporuje zvýšenie výroby a tvorbu pracovných miest. Podporuje neistotu zamestnania.
Životné prostredie
Uľahčuje koordinovanú činnosť medzi krajinami pri riešení environmentálnych problémov. Poškodzuje životné prostredie zvýšeným využívaním prírodných zdrojov.
Výhody globalizácie
Niektoré z výhod globalizácie sú tieto:
Podporuje hospodársky rast a hospodársku súťaž medzi podnikmi v dôsledku odstránenia prekážok voľného obchodu.
Podporuje zvýšenie výroby a tvorbu pracovných miest, pretože existuje väčší trh na predaj výrobkov a rastie potreba pracovnej sily.
Stimuluje hospodársky rozvoj v menej rozvinutých krajinách – aspoň z teoretického hľadiska – keďže uľahčuje prístup k zahraničným investíciám a technológiám, ktoré by inak boli pre ne nedostupné.
Podporuje pozornosť verejnosti k ľudským právam a demokratickým hodnotám vo všeobecnosti v regiónoch sveta, kde by inak boli ignorované.
Podporuje toleranciu a porozumenie medzi kultúrami v dôsledku intenzívnejšieho kontaktu medzi ľuďmi z rôznych častí sveta (či už fyzicky, prostredníctvom presunu z jednej krajiny do druhej, alebo virtuálne, prostredníctvom sociálnych sietí).
Nevýhody globalizácie
Medzi nevýhody globalizácie patria tieto:
Uľahčuje vytváranie veľkých nadnárodných konglomerátov, ktoré koncentrujú bohatstvo a môžu sa stať dostatočne silnými na to, aby ovplyvňovali vlády a bránili rozvoju konkurencie.
Podporuje neistotu pracovných miest tým, že vytvára slabo platené pracovné miesta, ktoré môžu podniky v krátkom čase zrušiť, aby znížili náklady.
Zvyšuje nebezpečenstvo globálnych recesií v dôsledku úzkej integrácie trhov v rôznych krajinách, takže finančná kríza v jednej krajine sa rýchlo prenesie na ostatné.
Znižuje kultúrnu rozmanitosť v dôsledku homogenizácie zvykov a hodnôt, ktoré často pochádzajú z dominantných krajín.
Poškodzuje životné prostredie v dôsledku zvýšeného množstva skleníkových plynov a nadmerného využívania prírodných zdrojov v dôsledku rastu niektorých priemyselných činností a intenzívneho toku ľudí a výrobkov.
Príklady globalizácie
Medzi príklady globalizácie patria:
Výroba elektronických výrobkov v Číne zo surovín z krajín, ako je India, ktoré sa predávajú v Spojených štátoch, Európe a na iných trhoch.
Otvorenie franšíz spoločností v rôznych odvetviach alebo gastronomických zariadení, ako je McDonald’s, v rôznych mestách po celom svete.
Globálna spotreba kultúrnych produktov, ako sú americké hollywoodske filmy alebo národné, regionálne a svetové športové podujatia.
Predaj výrobkov v medzinárodnom meradle prostredníctvom platforiem ako Amazon, eBay alebo AliExpress.
Rozšírenie streamovacích služieb, ako je Netflix, a sociálnych sietí, ako je X (bývalý Twitter), vo väčšine častí sveta.
Globalizácia rozpoznateľných značiek, ako sú Nike alebo Samsung.
Kritika globalizácie
Medzi kritické pripomienky ku globalizácii patria tieto:
Hospodárska nerovnosť medzi krajinami. Rozdelenie hospodárskych výhod globalizácie je nerovnomerné a zvýhodňuje rozvinutejšie krajiny, ktoré vyvážajú výrobky a služby vysoko cenené na svetovom trhu a ktorých podniky znižujú náklady prostredníctvom postupov, ako je offshoring.
Neistá zamestnanosť vyplývajúca z offshoringu. Existencia nadnárodných spoločností podporuje offshoring, t. j. zakladanie tovární v menej rozvinutých krajinách, čo umožňuje znížiť náklady využívaním miestnej pracovnej sily, ktorá je často neistá.
Strata autonómie národných vlád. Globálny voľný trh znižuje schopnosť národných vlád konať v dôsledku tlaku veľkých podnikov, záväzkov vyplývajúcich z multilaterálnych dohôd a odporúčaní medzinárodných úverových agentúr, ako je napríklad MMF (Medzinárodný menový fond).
Zhoršovanie životného prostredia. Priemyselná výroba, využívanie prírodných zdrojov a rozsiahle dopravné siete pre tovar a ľudí vážne ovplyvňujú životné prostredie prostredníctvom degradácie pôdy, vyčerpávania zdrojov a emisií skleníkových plynov, ktoré prispievajú ku globálnemu otepľovaniu.
Znížená kultúrna rozmanitosť. Globálna distribúcia tovarov, služieb a kultúrnych produktov mení miestne životné vzorce a vytvára určitú kultúrnu homogenitu, ktorej dominujú najmä rozvinutejšie krajiny. Okrem toho využívanie prírodných zdrojov v niektorých oblastiach planéty ovplyvňuje tradičné spôsoby života pôvodného obyvateľstva.
Budúcnosť globalizácie
Digitálna ekonomika, ktorá vznikla na konci 20. storočia, je hlavnou hnacou silou globalizácie. Elektronický obchod, blockchain a mobilná komunikácia sú najrýchlejšie sa rozvíjajúce technológie. Okrem toho sa globálna konektivita zrýchlila s rozvojom smartfónov a 5G (piata generácia komunikačných technológií pre mobilné telefóny).
Tempo globalizácie by však mohli spomaliť niektoré faktory, najmä opätovný nárast nacionalizmu a trend konzervatívnych politík. Okrem toho globálne hospodárstvo ohrozujú dôsledky klimatických zmien, kybernetických útokov a – ako nedávno – pandémií.
Niektoré z týchto výziev viedli vlády a niektoré sektory občianskej spoločnosti k tomu, aby sa dohodli na spoločných plánoch a cieľoch, ako je napríklad Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj a Parížska dohoda o znížení emisií skleníkových plynov, ktoré presadzuje OSN. Na druhej strane sa o hospodárskych a finančných otázkach, ktoré sa týkajú jednotlivých krajín, vo všeobecnosti diskutuje na medzinárodných fórach, ako je napríklad skupina G20.
