Aktuálny štátny dlh Slovenskej republiky*:
Načítavanie... €
*Na základe dát a prognóz budúcej výšky štátneho dlhu SR organizácie Statista [zdroj]
Vládny dlh, často označovaný ako štátny dlh, je celková suma peňazí, ktoré si vláda krajiny požičala. Tento dlh sa časom hromadí, keď vláda vykazuje rozpočtové deficity, čo znamená, že míňa viac peňazí, ako získava z daní a iných príjmov. Poďme si to celé vysvetliť.
Čo je to verejný dlh?
Štátny dlh Slovenska:
- Predstavuje súčet všetkých peňazí, ktoré slovenská vláda dlhuje externým veriteľom (ako sú zahraničné vlády, medzinárodné finančné inštitúcie a investori) a interným veriteľom (ako sú domáce banky a občania, ktorí vlastnia štátne dlhopisy).
Ako tento dlh funguje
1. Emisia dlhu:
- Slovenská vláda si požičiava peniaze vydávaním cenných papierov, ako sú štátne dlhopisy a štátne pokladničné poukážky. Sú to v podstate IOU, ktoré sľubujú neskoršie splatenie požičanej sumy aj s úrokmi.
2. Platby úrokov:
- Úrokové platby predstavujú náklady na požičiavanie si. Štát platí držiteľom svojho dlhu úroky, ktoré môžu predstavovať významnú časť jeho ročného rozpočtu.
3. Riadenie dlhu:
- Dlh spravuje ministerstvo financií a Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL). Rozhodujú o výške dlhu, ktorý sa má emitovať, o podmienkach a o splátkovom kalendári.
Prečo si vlády požičiavajú
Vlády si požičiavajú peniaze z viacerých dôvodov, medzi ktoré patria:
- Financovanie rozpočtových deficitov: Keď výdavky prevyšujú príjmy.
- Investovanie do verejných projektov: Infraštruktúra, zdravotníctvo, vzdelávanie atď.
- Hospodárske stimuly: Podpora hospodárskeho rastu počas poklesu.
Dlh Slovenska v kontexte
Úroveň dlhu:
- Úroveň dlhu Slovenska sa meria ako percento hrubého domáceho produktu (HDP). Tento pomer pomáha pochopiť dlh vo vzťahu k veľkosti ekonomiky. Za ideálne sa všeobecne považuje, keď dlh rastie rovnako alebo pomalšie, ako ekonomika štátu.
Pravidlá Európskej únie:
- Ako člen EÚ musí Slovensko dodržiavať Pakt stability a rastu, ktorý stanovuje, že členské štáty by mali udržiavať rozpočtový deficit pod 3 % HDP a verejný dlh pod 60 % HDP.
Súčasný stav dlhu:
- Podľa najnovších údajov sa verejný dlh Slovenska zvyšuje v dôsledku faktorov, ako sú hospodárske problémy, potreba verejných investícií a reakcie na globálne udalosti, ako je pandémia COVID-19.
Kde je dlh
Domáci a zahraničný:
- Domáci dlh: Dlh v držbe slovenských bánk, spoločností a jednotlivcov. Napríklad dôchodkové sporenia a fondy.
- Zahraničný dlh: Dlh v držbe medzinárodných investorov, zahraničných vlád a inštitúcií, ako je Medzinárodný menový fond (MMF) alebo Európska centrálna banka (ECB).
Dlhové nástroje:
- Vládne dlhopisy: Dlhodobé dlhové nástroje so splatnosťou zvyčajne od 5 do 30 rokov.
- Štátne pokladničné poukážky: Krátkodobé dlhové nástroje so splatnosťou kratšou ako jeden rok.
- Pôžičky: Priame pôžičky od finančných inštitúcií alebo iných krajín.
Dôsledky verejného dlhu
Výhody:
- Umožňujú investície do kritickej infraštruktúry a služieb.
- Môže stimulovať hospodársky rast počas poklesu.
- Poskytuje mechanizmus na riadenie peňažných tokov a vyrovnávanie hospodárskych výkyvov.
Nevýhody:
- Vysoké zadlženie môže viesť k vyšším úrokovým platbám, ktoré môžu vytlačiť iné výdavky.
- Nadmerný dlh môže viesť k vyšším daniam alebo obmedzeniu verejných služieb v budúcnosti.
- Závislosť od zahraničných veriteľov môže krajinu vystaviť vonkajším hospodárskym šokom.
Zhrnutie štátneho dlhu Slovenska
Slovensko, podobne ako mnohé iné krajiny, využíva štátny dlh ako nástroj na riadenie svojej ekonomiky, financovanie dôležitých projektov a stabilizáciu rozpočtu. Pochopenie toho, ako tento dlh funguje, kde je držaný a aké dôsledky majú pôžičky, je kľúčové pre pochopenie širšieho ekonomického prostredia a fiškálneho zdravia krajiny.
